Každý z autorov knihy patrí k elite svojho odboru a jednotlivé články sú písané prístupným jazykom, znamenite vyargumentované, podnecujúce k premýšľaniu nad stavom sveta na všeobecnejšej úrovni. V piatich článkoch postupne prezentujú vlastnú predstavu o konci kapitalizmu. Immanuel Wallerstein očakáva zrútenie kapitalistického systému, spolu s Randallom Collinsom vidia jeho zánik v priebehu nasledujúcich 30-50 rokov. Collins sa pritom zameriava viac na konkrétne dôsledky zmien pre strednú triedu na trhu práce: rast nezamestnanosti a miznutie pracovných miest v dôsledku technologických inovácií. Dalo by sa preto očakávať, že stredná vrstva nebude mať záujem podporovať také zriadenie, ktoré ide proti nej samej.

Craig Calhoun ponúka optimistickejší pohľad: vo sfére politiky existuje priestor pre nápravu, ale len v prípade, ak sa prijme zodpovednosť za svoje konanie. Inak hrozí pád a ničenie ekonomického aj politického poriadku. Michael Mann komplexnosť obrazu dopĺňa geopolitikou a kontextom rôznosti regiónov sveta. Najvážnejšou sa pritom javí ekologická kríza, resp. neschopnosť súčasných inštitúcií vyriešiť ju. Collins a Wallerstein nevidia pre kapitalizmus žiadne východisko, ostatní autori nie sú až takí skeptickí, skôr predpokladajú neustály pohyb medzi kapitalizmom a socializmom.

V prvej eseji knihy Immanuel Wallerstein vidí tendenciu protekcionizmu ekonomík a keďže tie sa nedokážu vyrovnať s nedostatkom štátnych peňazí a nezamestnanými, majú sklon zavádzať represie, teda trestať. Existuje aj opačný trend založený na väčšej rovnosti, spravodlivosti a zelenom kapitalizme, nie je ale vôbec jasné, ktorý z pozorovaných trendov preváži, vzhľadom na vnútorné rozpory v ich vnútri. Randall Collins svoj prístup nazýva teória krízy. Píše o „technologickom vytesňovaní“, pričom podľa neho nové technológie postupne zredukujú pracovné miesta typické pre strednú triedu do takej miery, až to ohrozí samotný kapitalizmus.

Samoobslužné pokladne a amatérski blogeri sú len nepatrné príklady postupného vytesňovania pracovných pozícií. Informačné technológie vytvárajú pravdaže aj nové pracovné miesta, podľa Collinsa ale nie takým tempom, aby znižovali štrukturálnu nezamestnanosť. Čitatelia sa tiež dozvedia, akým spôsobom a kedy očakáva konečnú krízu kapitalizmu. V Collinsovej analýze svoje miesto nachádza aj umelá inteligencia a len máloktorý z predkladaných scenárov budúceho vývoja zahŕňa pozitívne prvky.

Michael Mann oproti tomu polemizuje s Wallersteinovým, azda príliš schematickým modelom. Mann si predstavuje spoločnosť ako vzájomne sa prekrývajúce siete mocenských vzťahov: ideologické, ekonomické, vojenské a politické. Z toho vyplýva zložitosť vzájomného ovplyvňovania, obzvlášť ak berieme do úvahy rôznorodosť regiónov sveta. Mann preto formuluje rozmanité scenáre možného konca kapitalizmu, ale vždy v kontexte konkrétneho regiónu. Dramatickosť Mannových scenárov dopĺňa aj klimatická katastrofa, vždy však podľa neho existuje šanca na nápravu, preto koniec nie je neodvratný.

Georgi Derluguian v analýze Co byl komunismus? vysvetľuje rôznorodosť spoločností usporiadaných na socializme a mechanizmov vedúcich k jeho zániku. Na ich základe sa pokúša sledovať, čo by prípadne dokázalo spôsobiť kolaps kapitalizmu. Migrácia, nové nacionalizmy, rozpad hlavného politického prúdu, to sú len niektoré z popísaných rizík. Craig Calhoun vo svojom článku predkladá obraz kapitalizmu meniaceho svoje podoby pod vplyvom presunu do iných regiónov sveta: Latinská Amerika, Afrika, viaceré štáty Ázie sú dôkazom závažného geopolitického aj ekonomického posunu. Calhoun argumentuje proti kolapsu a je zástanca skôr transformácie jeho podôb, pretože kapitalizmus ostane naďalej síce dominantným, ale zraniteľným usporiadaním.

Záverečná kapitola napísaná kvintetom sociológov má zmierlivý názov „Návrat k realite“ a vyzdvihuje viaceré spoločné body a tiež témy, v ktorých určite naďalej prebehnú diskusie. Ukážku z nej si môžu čitatelia prečítať na medziknihami. Kniha Má kapitalismus budoucnost? určite čitateľov znepokojí, lenže nepokoj je jeden zo základných životných pocitov v súčasnosti a nemá spôsobovať len stres, ale vedie aj k opatrnosti. Sme svedkami rozsiahlych spoločenských zmien a práve predkladaná kniha vynikajúco vysvetľuje, prečo k nim dochádza a kam môžu prípadne smerovať.

Immanuel Wallerstein, Randall Collins, Craig Calhoun, Georgi Derluguian, Michael Mann: Má kapitalismus budoucnost?
preklad: Rudolf Převrátil
SLON 2016
258 strán

Zobraziť diskusiu (0)