Dmitry Glukhovsky pôsobil dlhodobo v rôznych médiách: v televízii, rozhlase a tiež ako vojnový korešpondent. Pozornosť na seba strhol románom Metro 2033 (Ikar 2010), apokalyptickou víziou spoločnosti nútenej žiť po jadrovej vojne v moskovskom metre. Po ohromnom úspechu napísal voľné pokračovanie Metro 2034 (Ikar 2011) a novinkou na trhu je tretí diel trilógie Metro 2035. V slovenčine majú čitatelia možnosť prečítať si aj rozsiahly román Budúcnosť, kde Glukhovsky rozvinul témy zložitej sociálnej štruktúry, kontroly, násilia a moci v preľudnenej spoločnosti.

K temným aspektom usporiadania spoločenského života sa Glukhovsky naplno venuje aj v Metre 2035. Hlavná postava Arťom verí, že okrem moskovského metra ľudia prežili aj v iných mestách a vydáva sa na cestu za mužom, ktorý dokáže tento predpoklad dosvedčiť. Metro má podobu akýchsi malých samospráv ovládaných komunistami, fašistami, obchodníkmi, intelektuálmi a tajnou políciou Rád. Arťom postupne odhaľuje pravdu nachádzajúcu sa za chaosom ideológií, ozbrojených konfliktov, zverského zaobchádzania s ľuďmi a nemilosrdnou informačnou manipuláciou.

Glukhovsky sa netají svojím kritickým vzťahom k politike Vladimíra Putina a v románe nachádzame prenesene naozaj pochmúrne analýzy situácie v Rusku. Sám spisovateľ bol po publikovaní románu podrobený deštruktívnej kritike zo strany provládnych médií, získal prívlastky zradcu a rusofóba. Tak ako v realite, aj vo fikcii dokáže predstieranie neustáleho vojnového stavu odvrátiť pozornosť obyvateľstva od skutočných problémov: sociálnej nerovnosti, chudoby, nespravodlivej distribúcie potravín alebo akéhokoľvek iného tovaru. Ľudia považujú daný stav za nemenný a akúkoľvek odchýlku vnímajú ako ohrozenie.

Hoci sa čitatelia musia vyrovnať so zvláštnou štylistikou, nedopovedanými vetami a úsečnými dialógmi, čaká ich silný zážitok, predovšetkým v poslednej tretine románu. Glukhovsky nič nepredstiera: používa naturalistický jazyk, expresívne vyjadrovanie, popisy násilia a ťažkej práce sú až živočíšne a príležitostne pôsobia odpudzujúco. Taký je však svet pod zemou, pod neustálym dohľadom a sociálnou kontrolou, kde sa človek pomaly mení na bytosť ovládanú predovšetkým pudmi.

Inšpiračnými zdrojmi pre Metro 2035 boli predovšetkým Isaac Babeľ a Andrej Platonov. Pozoruhodný rozmer získava román cez slová samotného autora. Román je podľa neho metaforou vývoja ruskej spoločnosti po 25 rokoch od pádu Sovietskeho zväzu. Tak ako sa súčasní Rusi boja zmien a hľadajú vonkajšieho nepriateľa, tak aj v metre stále odmietajú pripustiť, že vojna skončila a je možné zmeniť svoje životy, vyjsť z obmedzeného priestoru a komunikovať s už nie nepriateľským prostredím. Otázkou naďalej ostáva, či práve podobnú izoláciu si spoločnosť nevyberá zámerne, lebo jej to z viacerých dôvodov vyhovuje.

Dmitry Glukhovsky: Metro 2035
Preklad: Martin Sliz
Ikar 2016
416 strán

Zobraziť diskusiu (0)