Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Ako sa končí budúcnosť?

Vedecká fantastika dokáže vo vybraných dielach vynikajúco zachytiť politickú a sociálnu štruktúru spoločnosti, v ktorej sa odohráva. Román Budúcnosť je presne takýmto dielom. Temný, nemilosrdný príbeh plný násilia odhaľuje skryté motivácie moci a tiež bezmocnosť ovládaných, ich snahy viesť normálny život, aj keď na okraji a v opovrhnutí. Predstavuje jedno z najlepších diel vedeckej fantastiky posledných rokov.

Ruský spisovateľ Dmitry Glukhovsky sa preslávil románom Metro 2033 (Ikar 2010), ktorý vznikol čiastočne ako webový experiment, a jeho voľným pokračovaním Metro 2034 (Ikar 2011). Na literárnej scéne sa objavil autor mapujúci usporiadanie spoločnosti v extrémnych podmienkach. Podobný prístup s úplne odlišnou témou zvolil aj v knihe Budúcnosť, v ktorej modeluje európsku spoločnosť založenú na odstránení smrteľnosti.


„Vakcína nás urobila večne mladými, ale večná mladosť ešte neznamená silu a krásu. Silu získajú len tí, ktorí ju aj strácajú. Krása, to je nekonečná vojna s vlastnou ohavnosťou a akékoľvek prímerie v tomto boji znamená prehru.“


Následkom odstránenia smrteľnosti nastalo preľudnenie závratných rozmerov. Ľudia síce môžu naďalej zomrieť, príčinou smrti sú však výlučne popravy, vraždy, smrteľné nehody a vpichnutie vakcíny prudko urýchľujúcej starnutie, takzvaného akcelerátora. Preto aj najhorším trestom za porušenie zákonov je pichnutie séra spúšťajúceho proces starnutia. Starí ľudia sú potom izolovaní v rezerváciách, odkázaní na nevyhnutný osud postupného zabudnutia a zániku.


Prísna kontrola pôrodnosti spôsobila, že sa už takmer vôbec nerodia deti. Ohromná preľudnenosť a dlhý život to ani nevyžadujú. Napriek tomu sa príležitostne dieťa narodí a trestom je pichnutie akcelerátora starnutia a odobratie dieťaťa a jeho následná výchova v internáte. Celý tento postup by sme mohli nazvať aj eugenikou dovedenou do krajnosti. Aj v utópii ale existujú skupiny odporu a príležitostne terorizujú spoločnosť. Dominantná vládnuca moc dokáže podvratné sily kontrolovať, hoci občas dôjde k výbuchom násilia a chaosu. Synonymom odporu je terorista Jesús Rocamora, ale jeho postava nevzbudzuje veľké sympatie.


Hlavná postava, Jan Nachtigal, pracuje v špeciálnej jednotke určenej práve na vyhľadávanie neregistrovaných tehotenstiev a ich ukončenie. Je to kruté povolanie a jeho vykonávatelia nemajú ďaleko k sadizmu. Dej románu sleduje putovanie hlavnej postavy labyrintom preľudnenej spoločnosti a jeho vnímanie okolitého sveta a svojho postavenia v ňom. Je len bábkou v rukách mocných alebo môže ovplyvniť dramatické udalosti, v ktorých sa ocitá? Démonickej utópii Glukhovského sa nevyhýba politika, intrigy, s nimi spojený boj o moc, vraždy na objednávku atď.


Za pozornosť stoja aj bizarné kulisy tohto sveta: obrovské mrakodrapy, simulované rekreačné a turistické zóny, slumy preplnené imigrantmi, verejný dom v katedrále, prepych prezentovaný nevyužívaním priestoru. Práve postavenie utečencov a postoj vlády k nim predstavuje zlovestný predobraz diania v skutočnosti. Izolácia, úsilie o vytesnenie, ale tiež bujnenie zločinu a zóny, kam nechodí polícia, to všetko sa vyvinulo z neschopnosti riešiť problém nelegálnych migrantov do Európy.


Miestom, kam Glukhovsky umiestnil takmer všetkých imigrantov, je Barcelona. Putovanie Jana aj prostredníctvom názvov kapitol čiastočne odkazuje na Božskú komédiu, prechádza rajom, očistcom a peklom, stretáva dokonca Beatrice. Ak raj patrí nesmrteľným, tak zostup do ľudského pekla mieri do Barcelony, extrémne preľudnenej enklávy utečencov naivne očakávajúcich prísľub nesmrteľnosti. Údelom týchto utečencov je ale snívať a trpieť a Glukhovsky im v knihe pripravil trpký osud.


Dmitry Glukhovsky napísal pomerne rozsiahly román, s množstvom detailov, s podrobnými popismi, pasážami na hranici sna, so striedaním viacerých štýlov rozprávania. Oplatí sa však sledovať postupný vývoj všetkých postáv a to nielen vo vzájomných vzťahoch, ale aj k vyššiemu celku, teda komunite, v ktorej žijú, a k spoločenskému usporiadaniu. Práve zachytenie týchto vzťahov robí z Budúcnosti jedno z najpozoruhodnejších diel vedeckej fantastiky súčasnosti.


Dmitry Glukhovsky: Budúcnosť
Preklad: Martin Sliz
Ikar 2015
528 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Budúcnosť

Budúcnosť

Dmitry Glukhovsky

Európu postihlo preľudnenie. Priestoru na život je málo, lesy či lúky sú už len dávnou spomienkou a súčasťou umelých parkov a chránených rezervácií. Na každomkroku stoja gigantické mrakodrapy, vystavané na základoch európskych miest. Situáciu s preľudnením preto treba podriadiť prísnej kontrole. Strana nesmrteľnosti, jediná vládnuca strana, prichádza s riešením a zavádza Zákon voľby. Z najzákladnejšiehoinštinktu človeka – plodenia a zachovania vlastného rodu – sa stáva najťažší zločin a ľudí, ktorí sa odvážia splodiť dieťa, potrestajú vpichnutím akcelerátora starnutia a odvedením protizákonne splodeného potomka do internátu. Previnilcov, ktorí sa aj napriek hroziacemu trestu rozhodli splodiť dieťa, má na starosti Falanga, bojový oddiel spadajúci priamo pod Stranu nesmrteľnosti. Jan Nachtigal je pravou rukou veliteľa jednej z početných jednotiek Falangy. Práca je preňho zmyslom jeho nekonečnej existencie.Nechce veľa, iba trochu lepší plat a väčšie obydlie. Ale aj napriek skromnej túžbe sa napokon zapletie do súboja o najväčšie túžby ľudstva – právo na nesmrteľnosť a právo na pokračovanie rodu. Z ruského originálu Buduščeje (Vydavateľtvo ACT, Moskva2013) preložil Martin Sliz.

Kúpiť za 16,06 €

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.