Ruský spisovateľ Dmitry Glukhovsky sa preslávil románom Metro 2033 (Ikar 2010), ktorý vznikol čiastočne ako webový experiment, a jeho voľným pokračovaním Metro 2034 (Ikar 2011). Na literárnej scéne sa objavil autor mapujúci usporiadanie spoločnosti v extrémnych podmienkach. Podobný prístup s úplne odlišnou témou zvolil aj v knihe Budúcnosť, v ktorej modeluje európsku spoločnosť založenú na odstránení smrteľnosti.

„Vakcína nás urobila večne mladými, ale večná mladosť ešte neznamená silu a krásu. Silu získajú len tí, ktorí ju aj strácajú. Krása, to je nekonečná vojna s vlastnou ohavnosťou a akékoľvek prímerie v tomto boji znamená prehru.“

Následkom odstránenia smrteľnosti nastalo preľudnenie závratných rozmerov. Ľudia síce môžu naďalej zomrieť, príčinou smrti sú však výlučne popravy, vraždy, smrteľné nehody a vpichnutie vakcíny prudko urýchľujúcej starnutie, takzvaného akcelerátora. Preto aj najhorším trestom za porušenie zákonov je pichnutie séra spúšťajúceho proces starnutia. Starí ľudia sú potom izolovaní v rezerváciách, odkázaní na nevyhnutný osud postupného zabudnutia a zániku.

Prísna kontrola pôrodnosti spôsobila, že sa už takmer vôbec nerodia deti. Ohromná preľudnenosť a dlhý život to ani nevyžadujú. Napriek tomu sa príležitostne dieťa narodí a trestom je pichnutie akcelerátora starnutia a odobratie dieťaťa a jeho následná výchova v internáte. Celý tento postup by sme mohli nazvať aj eugenikou dovedenou do krajnosti. Aj v utópii ale existujú skupiny odporu a príležitostne terorizujú spoločnosť. Dominantná vládnuca moc dokáže podvratné sily kontrolovať, hoci občas dôjde k výbuchom násilia a chaosu. Synonymom odporu je terorista Jesús Rocamora, ale jeho postava nevzbudzuje veľké sympatie.

Hlavná postava, Jan Nachtigal, pracuje v špeciálnej jednotke určenej práve na vyhľadávanie neregistrovaných tehotenstiev a ich ukončenie. Je to kruté povolanie a jeho vykonávatelia nemajú ďaleko k sadizmu. Dej románu sleduje putovanie hlavnej postavy labyrintom preľudnenej spoločnosti a jeho vnímanie okolitého sveta a svojho postavenia v ňom. Je len bábkou v rukách mocných alebo môže ovplyvniť dramatické udalosti, v ktorých sa ocitá? Démonickej utópii Glukhovského sa nevyhýba politika, intrigy, s nimi spojený boj o moc, vraždy na objednávku atď.

Za pozornosť stoja aj bizarné kulisy tohto sveta: obrovské mrakodrapy, simulované rekreačné a turistické zóny, slumy preplnené imigrantmi, verejný dom v katedrále, prepych prezentovaný nevyužívaním priestoru. Práve postavenie utečencov a postoj vlády k nim predstavuje zlovestný predobraz diania v skutočnosti. Izolácia, úsilie o vytesnenie, ale tiež bujnenie zločinu a zóny, kam nechodí polícia, to všetko sa vyvinulo z neschopnosti riešiť problém nelegálnych migrantov do Európy.

Miestom, kam Glukhovsky umiestnil takmer všetkých imigrantov, je Barcelona. Putovanie Jana aj prostredníctvom názvov kapitol čiastočne odkazuje na Božskú komédiu, prechádza rajom, očistcom a peklom, stretáva dokonca Beatrice. Ak raj patrí nesmrteľným, tak zostup do ľudského pekla mieri do Barcelony, extrémne preľudnenej enklávy utečencov naivne očakávajúcich prísľub nesmrteľnosti. Údelom týchto utečencov je ale snívať a trpieť a Glukhovsky im v knihe pripravil trpký osud.

Dmitry Glukhovsky napísal pomerne rozsiahly román, s množstvom detailov, s podrobnými popismi, pasážami na hranici sna, so striedaním viacerých štýlov rozprávania. Oplatí sa však sledovať postupný vývoj všetkých postáv a to nielen vo vzájomných vzťahoch, ale aj k vyššiemu celku, teda komunite, v ktorej žijú, a k spoločenskému usporiadaniu. Práve zachytenie týchto vzťahov robí z Budúcnosti jedno z najpozoruhodnejších diel vedeckej fantastiky súčasnosti.

Dmitry Glukhovsky: Budúcnosť
Preklad: Martin Sliz
Ikar 2015
528 strán

Zobraziť diskusiu (0)