Je poľutovaniahodné, že sa súbor textov kolektívu amerických autorov dočkal českého prekladu až po šiestich rokoch od pôvodného vydania, čo sa patrne odrazilo v miernej zastaranosti predložených teoretických prístupov. Aj keď však operujú s dobovými reáliami, časový odstup im neubral na argumentačnej prieraznosti a ideové východiská konceptov navrhnutých na základe morálnych záväzkov liberálno demokratickej spoločnosti voči jednotlivcovi je možné vztiahnuť na aktuálny stav migračnej politiky mnohých suverénnych štátov o to dôslednejšie, čím represívnejšou sa za tie roky stala. Príspevky adresujúce neprijateľný stav diskriminácie, sociálnej exklúzie či vôbec nedôstojných existenčných podmienok časti prisťahovalcov tak nadobudli nečakane aktuálnu naliehavosť a nastavujú nelichotivé zrkadlo súčasnosti.

Učebnicový príklad civilnej diskusie pre všetkých

Informačne bohatú a myšlienkovo podnetnú knihu ocení vďaka prístupnej forme jej výrazových prostriedkov i nepríliš náročnému argumentačného aparátu nielen akademická obec, ale predovšetkým široká verejnosť. Na pozadí diskusného fóra tvoriaceho kompozičný charakter publikácie získava čitateľ možnosť čiastočne sa oboznámiť s rôznorodými aspektmi problematiky migrácie, ktoré sú uchopené cez interdisciplinárnu prizmu filozofických, politologických či ekonomických perspektív, čo je v prevládajúcej atmosfére bezuzdného redukcionizmu rozhodne potešujúca skutočnosť. Zameranie jednotlivých textov osciluje predovšetkým vôkol príspevku politického teoretika Josepha H. Carensa, konkrétne jeho artikulácie morálneho práva neregulárnych migrantov na pobyt v Spojených štátoch amerických. Šestica expertov z pozície rozličných vedeckých disciplín následne adresuje presvedčivé i poslabšie momenty Carensovej argumentácie a podieľa sa na ich korekcii implementáciou vlastných direktív, pozitívne tak dotvárajúc celkový dojem z publikácie prezentujúcej názorovú pluralitu miesto obvyklej ideologickej homogenity, akou trpia texty jediného autora alebo monotematické antológie. Užšie vymedzenie rozhodne nie je na škodu; poskytuje totiž názornú ukážku civilnej diskusie vedenej za účelom riešenia partikulárnej oblasti komplexného problému, ktorá je v našom komunikačnom priestore javom stále zriedkavejším.

Morálne dôvody udelenia práva na pobyt

Carens tentoraz pragmaticky upúšťa od svojej radikálnej pozície otvorených hraníc v snahe vytvoriť priestor pre praktickú korekciu neprijateľného stavu imigrantov na pozadí majoritného politického diskurzu pracujúceho s presvedčením, že suverénny štát má principiálne právo kontroly nad ich prijímaním. Citlivo pritom reaguje na potenciálny konflikt medzi právom štátu vymáhať svoju migračnú politiku a morálnym právom prisťahovalcov, ktorí na jeho pôde dlhodobo žijú a pracujú bez formálneho povolenia.
Predkladá teda návrh zameniť príležitostné amnestie či poskytovanie práva na pobyt v závislosti na povahe jednotlivých prípadov takou migračnou politikou, čo by priznávala legálny status neregulárnym prisťahovalcom s primárnym ohľadom k časovej dimenzii ich kontinuálneho pretrvávania na pôde štátu, v ktorom sa rozhodli usadiť. Požiadavku uloženia amnestií práve na báze takto artikulovaného princípu zdôvodňuje morálnym argumentom sústredeným vôkol premisy, že ujma spôsobená deportáciou jednotlivca, ktorý sa dlhodobým pobytom stal príslušníkom širšej komunity s komplexnými pracovnými, sociálnymi i emocionálnymi väzbami, je v príkrom nepomere voči pôvodnému prehrešku ilegálneho vstupu do krajiny. Carens síce rešpektuje morálny nárok občanov podieľať sa na prijímacom procese rozhodnutím, kto by mal byť členom ich politického spoločenstva, zároveň však zdôrazňuje obmedzenosť tohto nároku spolu s povážlivou skutočnosťou, že množstvo neregulárnych migrantov vzhľadom k rokom života stráveným v krajine a aktívnej participácii v danom spoločenstve napĺňa de facto všetky definície občianstva mimo byrokraticky priznaného legálneho statusu.
Bez neho sú navyše inak integrovaní prisťahovalci jednoduchou obeťou represie, vykorisťovania, či diskriminácie. Strach z odhalenia zodpovednými autoritami a hrozba následnej deportácie totiž značne problematizujú uplatnenie zákonných prostriedkov ochrany základných ľudských práv, ktoré im je štát zriadený na liberálno demokratických princípoch povinný poskytnúť bez ohľadu na status. Napätie medzi prirodzenou túžbou ochrániť dlhodobo budovanú príslušnosť, úzko previazanú s imperatívom „neprezradiť sa“, a tomu zodpovedajúcou praktickou nevymožiteľnosťou nápravných prostriedkov v prípade hrubého porušenia práv jednotlivca potom priamo prispieva k nadmernému vystaveniu neregulárnych migrantov všetkým formám útlaku, či sa už jedná o nedostatočne ocenenú prácu, organizovaný zločin, alebo sociálnu exklúziu. Historička Mae M. Ngaiová doplňuje toto pozorovanie faktickým poukazom na silnú koreláciu medzi etnickou príslušnosťou a legalizáciou statusu, ktorá posilňuje autorovu pozíciu o pochybnej etickej legitimite takto inštitucionalizovaných podmienok. Súčasná migračná politika založená na represáliách v konečnom dôsledku nielenže nevykazuje relevantné výsledky v oblasti zamedzenia nežiaducej imigrácie, ale vzhľadom k uvedenému vstupuje do čiastočného rozporu s princípmi liberálnej demokracie.
Carens si samozrejme uvedomuje, že vo svojom texte nereflektuje všetky aspekty migračnej politiky a náležito túto skutočnosť komentuje:

„Mým cílem není nabídnout všezahrnující návrhy politických cílů, ale osvětlení morální úrovně jednoho z aspektů záležitosti samé: důvodu pro amnestii.“

Sľubný návrh neušiel dôraznej kritike chabých argumentov

Diskusný formát knihy preukazuje svoj výnimočný potenciál práve možnosťou prihliadať direktívnej kritike uvedených téz primárneho textu z protichodných, či jednoducho iba opravných pozícii jednotlivých účastníkov. Predložený návrh totiž vyzerá na prvý pohľad sľubne, no ako zdôrazňujú Carensovi partneri, nevyhol sa množstvu problémov teoretického i praktického charakteru.
Autor do istej miery adresuje nedostatky svojho konceptu vyplývajúce z dôrazu na dobu pobytu uznaním, že demarkačná línia ohraničujúca legálny status imigrantov zahrňuje element arbitrárneho rozhodnutia (Ako dlho je dostatočne dlho? Päť rokov? Desať?) a vymáhateľnosť základných ľudských práv bez ohľadu na status by musela byť ošetrená ochranným valom inštitucionalizovanej mlčanlivosti jeho vykonávateľov. Je však už menej dôsledný pri substancionalizácii základnej premisy, vôkol ktorej morálny nárok k udeleniu amnestie vybudoval. Profesor práva T. A. Aleinkoff znamenite poukazuje signifikantnú problematickosť argumentácie podloženej skôr subjektívnou intuíciou v oblasti etických princípov, než dôkladnou logickou analýzou prvkov morálneho úsudku zameraného na pole migračnej politiky.
Argumentačnú líniu navyše oslabujú tendencie autora benevolentne ignorovať nežiaduce aspekty, ktoré majú silný potenciál podkopať ním zastávanú pozíciu. Dopúšťa sa tak zavádzania čitateľa a prílišnej generalizácie, keď mimo trojice vskutku pozitívnych individuálnych prípadov neregulárnych migrantov ani riadkom neadresuje prípadné námietky, že uvedené životné príbehy sú bez ohľadu na ich ideálny charakter nanajvýš dojímavou anekdotou, rozhodne však nie obecnou reprezentáciou širokých vrstiev prisťahovalcov. Rovnako uniká jeho pozornosti aj kauzálny vplyv hromadnej migrácie na znižovanie ceny práce v regiónoch, ktoré sú jej najväčšmi vystavené, a súvisiace rozširovanie priepasti sociálno ekonomických rozdielov v rámci štátu. Vzhľadom k povedanému snáď najvýraznejšie vystupuje voči Carensovmu konceptu politologička Carol M. Swainová artikuláciou skutočnosti, že neberie do úvahy štatisticky preukázateľný negatívny dopad ilegálnej migrácie na najslabších členov americkej spoločnosti, ba ani principiálnu nespravodlivosť takéhoto spôsobu udelenia amnestie oproti tým čakateľom na legálny vstup do krajiny, čo rešpektujú pravidlá i regulácie stávajúceho právneho systému. Slovami Swainovej,

,,Můžeme proto říci, že ilegální imigrace je druhem zlodějství, za které by ti, kteří zákon porušují delší dobu, měli dostat přísnější trest – a nikoliv právo zůstat v zemi.“

Vyvážená intelektuálna akrobacia za asistencie čitateľa

Uvedené príklady korektívnych dodatkov k primárnemu textu sú beztak iba chabou demonštráciou nevšednej argumentačnej vyváženosti publikácie, ktorá je napriek necelej stovke strán hotovou prehliadkou intelektuálnej akrobacie. Jej prístupnosť širšiemu publiku a tomu zodpovedajúca náročnosť doslova ponúkajú k participácii na úsilí autorov prispieť k riešeniu otázok spojených s migráciou artikulovaním vlastných pozícií. Nakladateľstvo Filosofia učinilo rozhodnutím vydať za perzistentného šumu dezinformácií, ideologickej predpojatosti a fearmongeringu práve zbierku Imigranti a právo na pobyt vynikajúcu voľbu. Nevnucuje sa, netrvá na definitívnej platnosti vlastných postrehov ani nebudí dojem povýšenosti. Miesto toho robí z čitateľa tichého účastníka diskusie a podnecuje ho k dôslednému zvažovaniu jednotlivých aspektov komplexnej problematiky, ktorá sa ho predsa len priamo či nepriamo dotýka.

Takýchto kníh potrebujeme viac.

Zobraziť diskusiu (0)