V literatúre sa príležitostne objaví román komponovaný ako Údolie ľalií: niekoľko ľudí ostane uviaznutých po určitý čas (napríklad deň a noc, viac nocí a pod.) v uzavretom priestore, hrade alebo v dome, a na skrátenie dlhej chvíle si rozprávajú rôzne historky. Geniálnymi príkladmi sú Hrad skrížených osudov Itala Calvina alebo Boccacciov Dekameron. Alexandra Pavelková spojila osudy realitnej maklérky, jej dcéry, klienta hľadajúceho únik z uponáhľaného sveta a zvláštneho páru žijúceho v usadlosti ďaleko od civilizácie. Počas búrky ostanú odrezaní od sveta a začnú si rozprávať príbehy.

Niektoré epizódy by sme mohli prirovnať k legendám alebo povestiam putujúcim stáročiami. Viazané na konkrétne geografické miesto, hrad alebo rieku sprostredkujú nielen silný dej, ale aj morálne posolstvo. Pavelková však nemoralizuje, jej postavy skôr zosobňujú určité princípy. Napríklad zneužívanie mágie ako nástroja na dosahovanie cieľov vystihuje prístup „účel svätí prostriedky“. Vzápätí nasledujú nezámerné dôsledky podobného konania. Nimi je nezriedka smrť.

Vzájomné rozprávanie príbehov má hlboký zmysel minimálne preto, lebo prostredníctvom nich sa šíria modely správania, definuje sa nimi pravda a lož, dobro a zlo, rozdiely medzi nimi. Tvoria a prenášajú sa tak mýty, povesti, fámy, pletie sa história, šíri sa zábava, napätie, úľava až katarzia, ktorú pociťujú poslucháči. Nie je vždy jednoduché s nimi prestať a aj moderní ľudia potrebujú mytológiu:

„...príbehy chcú žiť a zauzľovať sa, ak im podmienky aspoň trochu prajú. Veci, ktoré by sa za istých okolností mohli stať, sa väčšinou za istých okolností aj stanú.“

Alexandra Pavelková oslovuje čitateľov predovšetkým prostredníctvom hlbokých emócií skrytých za fantastickým ozvláštnením vynikajúcich príbehov. Túžby a očakávania postáv prekračujú reálne možnosti ich naplnenia, a preto sa musia uchyľovať k nástrojom moci, napríklad aj k mágii alebo otvorenému násiliu. Menia vášne ľudí na nepoznanie? Ak sa niečia osobnosť posadnutá vášňami mení výrazne k horšiemu, je to stále ten istý človek? Podobné otázky sa objavia po prečítaní viacerých epizód románu.

V slovenskej fantastike sa prostredníctvom Údolia ľalií ozval hlas hľadajúci skôr povahu rozprávania a skúmajúci motiváciu konania postáv než len jednoducho opisujúci dej. Vyrozprávané jazykom využívajúcim nezvyčajné slová sú príbehy nakoniec aj tak do veľkej miery správou o súčasnosti a hlavné postavy románu opúšťajú spoločný priestor s podivuhodnou skúsenosťou.

Alexandra Pavelková: Údolie ľalií
Slovart 2015
296 strán

Zobraziť diskusiu (0)