V širšom zmysle kvôli obrane a podpore dôstojného života. A samozrejme kvôli minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Hocikedy a hocikde. Kniha je „neformálnou učebnicou“ predmetu „občianskej zrelosti“ a podporou kritického myslenia. Príspevky sú širokou ponukou pre každého čitateľa. Autori zastupujú rôzne profesie (filozofia, história, teológia, právo, publicistika, umenie,…) a texty sú rôznych žánrov (úvaha, spomienky,svedectvo, poviedka, rozprávka, …).

Nech sa páči.

.............................

namiesto úvodu :

Ohováranie naše každodenné Tak ako každá doba má svoje exody , každá doba má aj svoje udavačstvá. Vlastné exody, vlastné udavačstvá. Vlastný typ exodov, vlastný typ udavačstiev. V konkrétnej dobe sa exody aj udavačstvá rozoznávajú ťažko. Alebo aspoň nie ľahko. Alebo aspoň ich začiatok a postupný rozmach sa nerozoznáva ľahko. Násilný exodus je ukrývaný, skoro neviditeľný a na začiatku ho cítia iba jeho obete. Aj udavačstvo zaregistruje obeť až keď je neskoro. A okolie sa iba čuduje a nevie reagovať, lebo zatiaľ sa ho to netýka. Porovnanie nástupu exodov a udavačstiev s prípadom živej žaby v hrnci na ohni je namieste. Keď je voda veľmi horúca, žaba už z hrnca nestihne vyskočiť. Život si plynie kde sa mu zachce, generácie striedajú generácie a vždy tie nové si myslia, že sú múdre alebo aspoň múdrejšie. To preto, lebo sa porovnávajú s predchádzajúcimi a nie s nasledujúcimi. A tak, dnešná doba vidí chyby včerajšej doby a zajtrajšia doba sa bude čudovať chybám dnešnej doby vrátane exodov a udavačstiev. Dnes sa čudujeme, ako bolo možné na Slovensku v 20. storočí dopustiť deportácie tisícov ľudí do plynových komôr, do gulagov, do vzdialeného pohraničia, do trestných a pracovných táborov, do väzenia, … Čomu sa budú čudovať ľudia zajtra? Čo sa im bude zdať nepochopiteľné na našom dnešnom správaní ? Čas po roku 1989 sa zrýchľuje, život plynie rýchlejšie, doba plynie rýchlejšie, a tak je to aj s ľuďmi, aj s exodmi, aj s udavačstvom. Ľudia nechodia, ale bežia. Nedýchajú, ale vzdychajú. Nepočúvajú, ale rozprávajú. Nemyslia, ale konajú. Exody sa tiež zrýchlili. Tie dnešné sú také rýchle až sú preventívne a superefektívne. Vyháňame ľudí skôr, ako k nám prišli.

Ani udavačstvo nezaostáva. Aj udavačstvo ide s dobou. Niekedy bolo veľmi vážne, mocné a profesionálne inštitucionizované. Dokonca sa stalo súčasťou pracovných náplní a my sa čudujeme koľkých až. Dnešné udavačstvo je efektívnejšie. Tiež sa odohráva v predstihu. Tiež je preventívne. Má však sofistikovanejšiu podobu. Má svoju „úroveň“ a plní „spoločenskú funkciu“. Navyše, zbližuje ľudí. Najčastejšia forma dnešného udavačstva je ohováranie. Ohováranie je na milimeter od udavačstva, práve tak, ako je udavačstvo na milimeter od exodov. Ohováranie niekedy udavačstvu predchádza a niekedy ho zastupuje. Keďže dnes nemáme veľa času, ohováranie dokáže často naplno a v zrýchlenom režime nahradiť udávanie. A potom ? Potom už nasledujú tragédie rôzneho počtu rôznych ľudských osudov, rôzne veľkých a s rôznym dosahom. V opise a argumentácii tragédií, ich veľkosti a dosahu sa budú lepšie vyznať budúce generácie. Veď budú nasledujúce, takže ich dokážu charakterizovať lepšie a múdrejšie. Otázkou ostáva, čo predchádza ohováraniu ? Aké sú vývojové štádia ohovárania ? Pri troške odvahy môžeme povedať, že je to lamentovanie a neplodné sťažovanie sa. Takže vývojová postupnosť vzniku veľkých tragédií, ktoré si ľudia spôsobujú navzájom, je nasledujúca :

– lamentovanie a neplodné sťažovanie sa je na milimeter od ohovárania,

– ohováranie je na milimeter od udávania,

– udávanie je na milimeter od exodov.

Záverom už iba jedna poznámka : kto z nás nevie o tom, že v bežnom živote sa na Slovensku stretávame s týmito najfrekventova­nejšími formami uličnej komunikácie : lamentovanie, sťažovanie sa, ohováranie, lamentovanie, sťažovanie sa, ohováranie, lamen­tovanie, …

Áno, dennodenne chodíme na milimeter okolo „horúcej kaše“ !

Miroslav Pollák (editor)

Udavačstvo

Krásny Spiš/Kalligram 2015

Zobraziť diskusiu (0)