Svědkyně zítřka
V druhej polovici 19. storočia prevládal predsudok, že ženy sa nezaujímajú o vedu a nedokážu napísať kvalitný príbeh s touto témou. To, že ide o zásadný omyl vyvracia antológia viktoriánskych autoriek s názvom Svědkyně zítřka.
Predkladanú publikáciu zostavil editor Mike Ashley, s ktorého pozoruhodnými antológiami sa už čitatelia mohli zoznámiť. V knihe Extrémní science fiction (Triton 2009) predložili vybraní autori nové podoby tohto žánru a v antológii Svědkyně temnot (Albatros 2014) zostavil výber ženských viktoriánskych autoriek hororových príbehov. Pre čitateľov ide o pomerne objavné čítanie, pretože tvorba viacerých autoriek je v našom prostredí prakticky neznáma. Precíznosť prípravy knihy vidno aj v komentároch na jej konci, zasväcujú nás do hlbších súvislostí tvorby.
Prudký rozvoj vedy v 19. storočí nenechal nikoho na pochybách, že sa lámu zásadné paradigmy. Uvažovanie o možnom smerovaní teoretického poznania a jeho technického využitia našlo významné uplatnenie v literatúre tých čias. Veľký rozmach zaznamenali dobrodružné romány, príbehy s tajomstvom a vedecké romance. Všetky predchádzajúce žánre sú v antológii zastúpené. Po napísaní dnes už klasického diela svetovej fantastiky bolo jasné, že významné postavenie v tomto žánri bude patriť ženským autorkám. Spomínaným dielom bol, samozrejme, Frankenstein alebo moderný Prométeus z roku 1818. Mary Shelleyovej jednu poviedku uverejnil aj Mike Ashley aj vo Svědkyních zítřka.
Cieľom antológie je, aby autorky a ich diela neupadli do zabudnutia. Počas života boli konfrontované s čiastkovými úspechmi, ale aj s množstvom problémov, sťaženými podmienkami publikovania, mimoriadne náročným presadením sa v oblasti vedy a výskumu, sociálnymi očakávaniam a konvenciám z dnešného pohľadu značne prekonaným, v ich dobe ale bolestne skutočným. Tematicky sa v knihe objavujú rôznorodé nápady:
„Najdete zde úvahy o tom, jak zpomalit moc stárnutí, jak fotografovat myšlenky, jak zesílit na maximum naše smysly, zda je možné stát se neviditelným, jestli může existovat jiná dimenze, jestli by nás uspokojily syntetické manželky a ještě mnohem víc.“
Podobne ako Svědkyně temnot dopĺňa prázdne miesta pri zrode hororu, Svědkyně zítřka ocenia predovšetkým čitatelia pátrajúci po zdrojoch žánru vedeckej fantastiky. Jazyk príbehov je opisný, kvetnatý, niekedy rozvláčny, vždy je ale potrebné zobrať do úvahy obdobie v ktorom boli napísané. Časovo antológia pokrýva druhú polovicu 19. storočia a začiatok 20. storočia. Medailóniky autoriek po každej poviedke dokazujú, aké pozoruhodné ženy ich vytvorili a komentáre k príbehom na konci knihy ponúkajú širší kontext tvorby spisovateliek a aj samotných textov. Za zmienku určite stoja aj ilustrácie a obálka, autorom ktorých je Milan Malík.
Mike Ashley: Svědkyně zítřka
Preklad: Petra Diestlerová
Albatros 2015
328 strán