Z obsiahlej odpovede vyplýva, že Hamada o vzniku takýchto diel pochybuje, no privítal by čosi iné: „Rád by som v našej literatúre čítal dielo takého typu, aké predstavujú veľké románové skladby, v ktorých sa spája románová kompozícia s kompozíciou eseje.“ Dodáva však, „že pre vznik takýchto diel chýbajú u nás kultúrne a vnútroliterárne predpoklady i rozvinuté filozofické myslenie.“

Dovolím si povedať, že očakávania nášho popredného kritika sa po trinástich rokoch napriek všetkému predsa len naplnili, aj keď v skromnejšej a nenápadnejšej podobe, ako si to azda predstavoval.

Juraj Briškár bol dosiaľ známy len fajnšmekrom a odborníkom. V rokoch 1994 až 2011 publikoval štyri knihy sentencií, gnóm a aforizmov, naposledy Symetrické pozorovania. V roku 2005 mu vyšla zbierka štúdií a esejí Elementárne situácie v literatúre a tento rok Poetika zmyslového vnímania, ktorá je z nášho pohľadu dôležitá, keďže ju možno čítať ako poetiku jeho esejistického románu či zbierky esejistických próz – univerzálneho filozofického sprievodcu každodenným žitím a premýšľaním.

Sprievodcu nezrozumiteľnosťou (Modrý Peter, Levoča 2014) písal autor pomaly a dôkladne desať rokov na prechádzkach a potulkách ulicami britských miest Brighton, Royal Leamington Spa a Edinburgh. Prípravou mu bol lektorský pobyt v maďarskom Szegede. Prednášal o slovenskej literatúre v prostredí, ktorého jazyku nerozumel. Mohol sa tak sústrediť na reč zvierat, vecí, krajiny i neverbálnej komunikácii ľudí na uliciach. Umenie pomalej chôdze a schopnosť vnímať a interpretovať zdokonalil v spoločnosti, kde je dostatok kvalitného verejného priestoru, upravenosti, dôvery a prívetivosti. Byť cudzincom a nerozumieť je odrazu veľkou príležitosťou, cnosťou či výsadou. Autor sa o ňu delí s nami, čitateľmi, štedro, zrozumiteľne, jasne, v dokonale štylizovaných vetách podobných porcelánovým šálkam, ktorých funkčnosť, jednoduchosť a krásu vie ako odborník na nábytok a riad oceniť a zvýznamniť.

Juraj Briškár sa od množstva iných autorov líši mierou záujmu o seba, schopnosťou detsky sa radovať zo sveta, no zároveň si ho vedieť dospelo interpretovať. V jeho písaní je prítomná pre slovenskú kultúru netypická ľahkosť, elegancia, otvorenosť, vľúdnosť a slušnosť. Nenájdeme tu ani za necht pátosu, trudnomyseľnosti, lamentovania, hnevu ani nedôslednosti. Je to veľká zmena a osvieženie.

Opakovane nám pripomína dávno známe, ale aj dávno zabudnuté pravdy. Napríklad, že najviac významu má pre nás to, čo má primeraný, ľudský rozmer. To platí v architektúre, dizajne, ale aj v reči a literatúre:

„Nik z návštevníkov záhrad do nich nevstupuje s úmyslom prevýšiť stromy naokolo. Naopak, prírodné prostredie prirodzeným spôsobom vedie ľudí k tomu, aby pochopili nevyhnutnosť nezrozumiteľnosti svojho položenia. Obyčajne je v nich preto pokoj, lebo hádky si vyžadujú tých, ktorým je všetko jasné.“

Táto výborná knižka je jediným sprievodcom, ktorý nám hovorí: nikam necestujte, poobzerajte sa vôkol seba a rozmýšľajte:

„... významy vecí – domov, tašiek, zväzkov kľúčov alebo okien – nie je možné s nimi natrvalo zviazať. Na stĺpy elektrického vedenia sa pozerám ako na skupinu sôch umiestnených voľne v krajine a pouličný ruch zas sledujem ako nekonvenčné divadelné predstavenie. (…) Zdá sa, že komplexný obraz toho, čo sa deje, si od nepamäti vyžadoval povedľa objaviteľských ciest aj lavičky v parkoch a s nimi neskrývanú únavu nejakých večerných chodcov.“

Porota prestížnej literárnej ceny Anasoft litera potvrdila kompetentnosť a schopnosť trpezlivo čítať a Sprievodcu nezrozumiteľnosťou zaradila do aktuálnej finálovej desiatky.

Dúfajme, že na jeseň prejaví aj dostatok odvahy a výnimočný text označí za najlepší.

Tak či onak, najdôležitejšie je, aby práve Vám, milá čitateľka, milý čitateľ, neunikla táto jedinečná kniha v záplave priemerných, módnych a vzájomne takmer zameniteľných publikácií. Čítajte a ja ju zatiaľ zanesiem pánu Hamadovi.

(Recenziu vysielal Slovenský rozhlas 20. júla 2015 na Rádiu Devín.)

Zobraziť diskusiu (0)