Sam Harris: Svobodná vůle
Spor o podstatu a možnosť slobodnej voľby sa tiahne intelektuálnou históriou ľudstva od najstarších antických autorov Demokrita a Epikura. Spor medzi deterministami - skeptickými voči možnosti slobodného rozhodovania - a ich oponentmi sa v rôznych podobách vynára aj v súčasnosti. Americký filozof a neurovedec Sam Harris si v českom preklade knihy Svobodná vůle nárokuje jej zodpovedanie.
Harrisove knihy venované kritike náboženstva zaznamenali medzi odbornou i laickou čitateľskou verejnosťou značnú pozornosť a vyvolali mnohé polemiky. Rovnako kontroverzne sú prijímané i jeho striktne deterministické názory, ktoré existencii slobodnej vôle nedávajú priestor. Poďme sa pozrieť na niektoré z argumentov, ktoré na podporu svojich tvrdení uvádza.
Harrisova základná téza je, že „slobodná vôľa je ilúzia. Naša vôľa jednoducho nie je naším dielom. Myšlienky a úmysly vyrastajú z príčin v pozadí, ktorých si nie sme vedomí a nad ktorými nemáme vedomú kontrolu.“ Naše rozhodnutia sú podľa Harrisa určované nervovými aktivitami, ktoré sú zasa produktmi spolupôsobenia génov, detstva, prostredia a ďalších faktorov. Napriek tomu, že si uvedomujeme naše myšlienky, nevieme kde presne pramenia a na základe akého presného mechanizmu fungujú.
Vôľa v laboratóriu
Harris uvádza starší výskum Benjamina Libeta. Vedci pod jeho vedením merali za pomoci elektroencefalografie (EEG) mozgovú aktivitu súvisiacu s pohybmi rúk ovládanými vôľou. Účastníci experimentu sledovali prázdny hodinový ciferník, po ktorom sa pohyboval bod. Keď si uvedomili zámer pohnúť prstami, mali si všimnúť polohu bodu na ciferníku. Výskumníci zaznamenali zmeny v mozgu participanta o viac než pol sekundy pred pohybom ruky a cca. 300 ms pred uvedomením si zamýšľaného rozhodnutia.
Na Libetov výskum nadviazal kolektív z Inšitútu Maxa Plancka. Využívali pri tom funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI). Tentokrát mali účastníci stláčať tlačidlo buď ľavou, alebo pravou rukou. Vedci dokázali na základe aktivity v mozgovom laloku predpovedať, ktoré tlačidlo účastníci použijú a to až 7 sekúnd pred tým, než si to sami uvedomili.
Napriek tomu, že o týchto výsledkoch sa vo vedeckej komunite neustále diskutuje a nie sú bezvýhradne prijímané ako dôkaz proti existencii slobodnej vôle, Harris ich preberá a interpretuje ako dôkazy svojej teórie.
Pôvod myšlienok
Ako však vysvetliť naše vnútorné presvedčenie o tom, že konáme podľa vlastnej vôle? Máme predsa svoje myšlienky a na základe nich častokrát aj konáme. Podľa Harrisa síce máme myšlienky, ktoré pokladáme za vlastné, avšak ich pôvod je otázny, keďže: „procesy v našom mozgu nemáme pod kontrolou podobne ako nemáme pod kontrolou tlkot srdca, výrobu červených krviniek a tráviacich enzýmov.“ Nabáda nás, aby sme sa zamysleli nad kontextom, v ktorom sa odohrá naše budúce rozhodnutie: „Nevybrali sme si ani svojich rodičov, ani čas a miesto narodenia. Nezvolili sme si ani pohlavie, ani väčšinu zo svojich životných skúseností. Nemali sme vôbec žiadnu kontrolu ani nad genómom, ani nad vývojom svojho mozgu. A dnes sa váš mozog rozhoduje na základe preferencií a presvedčení, ktoré sa do neho natlačili behom celého vášho života – prostredníctvom génov, fyzického vývoja od okamžikov počatia a interakcií s druhými ľuďmi, udalosťami a myšlienkami, ktorým ste kedy boli vystavený. Kde je v tom aká sloboda?“
Spoločenské dôsledky
Predpoklad slobodnej vôle umožňuje hodnotiť správanie a morálku človeka a vyvodzovať z nej zodpovednosť. Každý, kto spáchal zločin, mal zároveň aj možnosť ho nespáchať. Harris však zodpovednosť človeka za svoje konanie relativizuje: „Muži a ženy čakajúci v cele smrti na popravu majú určitú kombináciu zlých génov, zlých rodičov, zlého prostredia a zlých myšlienok. Za ktoré z týchto veličín, ale nesú priamu zodpovednosť?“ Justičný systém, by mal teda prihliadať na fakt, že každý človek dostal v živote úplne iné karty a za faktory ako sú gény alebo výchova nenesie žiadnu zodpovednosť. Vynášanie morálnych súdov nad človekom bez znalosti faktorov, ktoré jeho konanie determinovali, považuje Harris za nemorálne.
Napriek tomu, že autor sa pýši doktorátom v neurovede a čitateľ by očakával množstvo argumentov z tejto sféry, Harris väčšinou argumentuje akousi filozofujúcou psychológiou, ktorá nie je celkom presvedčivá. Jeho útla kniha určite nebude bodkou za tisícročia trvajúcou diskusiu o slobode vôle. Ide však o podnetné čítanie, ktoré donúti čitateľa premýšľať nad vecami, ktoré pokladá za samozrejmé.
Sam Harris: Svobodná vůle
Vydal Dybbuk 2015
Preklad: Kateřina Ctiborová
ukážku z knihy Svobodná vůle si prečítajte TU