Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Rozprávanie s Jurajom Malíčkom o sci-fi a fantasy knihách II.

Nový rozhovor s teoretikom pop-kultúry, vysokoškolským pedagógom a publicistom, Jurajom Malíčkom. Opäť sme hovorili o sci-fi knihách, o svojráznej výtvarnej estetike tohto žánru, o Tichuanských bibliách, o tom, či žijeme v alternatívnej histórii, o umelej inteligencii a identite, ale aj o súťaži Anasoft litera, o tom prečo nedôveruje recenziám a na záver aj jedna z možností, ako sa dá povedať, ktorá kniha je dobrá a ktorá nie.

Začnime aktualitou. Minulý týždeň bola vyhlásená desiatka finalistov Anasoft litera a medzi nimi sa ocitol aj Jozef Karika s knihou Trhlina.

Áno.

Teda, ja som ju nečítal...

Ani ja. Ale musím povedať, že Jozef má adekvátnu spisovateľskú výbavu, je veľmi dobrý. Nie je to rýchlo kvasená vec. Evidujem ho možno už desať rokov. Keďže som to však nečítal, nemám k tomu veľa čo povedať. Zaujímavé je, neviem, či v Anasofte, ale v Poviedke roka určite, že sa v nej pravidelne umiestňujú žánrové veci. Minimálne zarezonovali v takom zmysle, že sa dostali do zborníku. Ale slovenské veci nie sú príliš moja parketa. Troška ich obchádzam.

Prečo?

Keď povieš, že nečítaš, nemusíš sa vyjadrovať. Nič proti nim nemám, naopak, ale je to takto pohodlnejšie. Tí ľudia sú kamaráti a známi...

Každopádne, Anasof litera je u nás najprestížnejšia literárna cena. Je dobrá správa, že sa do finále dostala aj čisto žánrová kniha, či nie? Alebo by si vybral niečo iné?

Pravdupovediac neviem. Je to len pocit, a ten nie je erudovaný, ale mne sa zdá, že tá súťaž už nie je ani tak o literatúre, ako o diplomacii. Ako definuješ najlepší román roku? To je... ale asi to pomáha knižkám a autorom. Takže je to v podstate dobre.

Robiť súťaže v každom umení je diskutabilné...

...presne. Tu je to o to zvláštnejšie, že sme relatívne malý trh. Mám pocit, že na to, aký sme malý trh, domácej tvorby vychádza relatívne dosť.

Ale často sa predáva vo veľmi malých nákladoch...

...to je jasné...

...a toto ocenenie môže knihám výrazne pomôcť.

Aj keď špecifickým spôsobom, ale platí to aj o Oscaroch, o všetkých cenách, súťaže potrebuješ, aby si pomáhal predaju. To je trochu smutné. Ale inak, v pohode.

Dobre, to bola aktualita na úvod. Teraz späť ku sci-fi knižkám. Je jedna zvláštna téma a možno ju neviem úplne presne pomenovať; ide mi o výtvarnú estetiku sci-fi knižiek...

...no jasné...

...keď si ich všimneš na pulte medzi ostatnými knihami, vyskakujú. Ako keby ľudia, ktorí ich robia, mali iné, posunuté, vnímanie farieb a kompozície. Niekedy rozmýšľam o tom, že keby prišla mimozemská civilizácia, tak by sa ukázalo, že sa odlišuje nie len jazykom, ale aj tým, že by ako krásne vnímali iné veci ako my. Že by pre nich fungovali iné kombinácie farieb, že by pre nich neplatil zlatý rez, ale iný kompozičný pomer... Niekedy sa mi zdá, že presne takto sú robené sci-fi knižky.

Ilustrácie: DaveMcKean, Juraj Maxon, Michal Ivan, Martina Pilcerová, Frank Frazzeta, Boris Vallejo

Ilustrácie: DaveMcKean, Juraj Maxon, Michal Ivan, 
Martina Pilcerová, Frank Frazzeta, Boris Vallejo

Svojim spôsobom je to folklór. Úžasné na tom je širšie poňatie tejto témy. Aj poviedky, ktoré vychádzajú v časopisoch, sú ilustrované. V mainstreame niečo také nie je. Výtvarníci, ktorí sa venujú tomuto, povedzme, druhu výtvarného umenia, sú v podobnej pozícii, ako boli spisovatelia. Preukázateľne zvládajú remeslo, ich maľby sú v zásade realistické, akurát nezobrazujú reálne veci. S tým je vždy problém. Máš velikánov ako John Howe, Frank Frazetta a Boris Vallejo. To sú ľudia, ktorých veľký výtvarný svet ignoruje, ale pritom je to veľmi funkčné využitie výtvarna. Ťažko sa to vysvetľuje, ale mám to veľmi rád. Napríklad výtvarná stránka hollywoodských filmov je touto estetikou veľmi výrazne definovaná. Nakoniec aj mestské krajiny, ktoré boli v Blade Runnerovi, sa predtým objavili v nejakých výtvarných kompozíciách. Sranda je, že minimálne Martina Pilcerová, Mišo Ivan a Ďuro Maxon sú slovenskí výtvarníci až globálneho významu. Michal Ivan sa dostal už niekoľkokrát do prestížnej ročenky takýchto žánrových výtvarníkov. Martina Pilcerová robila kartičky Magic: the Gathering, Juro Maxon bol ocenený na jednom z veľkých európskych conov.

Rozumiem, mňa pri tom len zaráža, ako to povedať, ako keby gramatika výtvarného jazyka bola postavená na iných princípoch ako je bežné. Aj typografie je často... špecifická...

Ty tie knižky potrebuješ odlíšiť. Ale platí, že čím to má väčšiu ambíciu preraziť do mainstreamu, tým je obálka menej exponovaná.

Máš pravdu. Keď si zoberieš aktuálne vydanie Teda Chianga, jeho obálka je urobená veľmi kultivovane.

Tu si dávali pozor, aby to s obálkou nezvrhli, ale na druhej strane to k tomu patrí. Keď na teba číha svalnatý chlap v kožených slipoch s obrovským mečom, tak vieš, čo máš čakať. Pritom jediný výtvarník, koho uznáva aj veľký výtvarný svet, je vlastne H. R. Giger. V podstate je to škoda, lebo dejiny výtvarného umenia dvadsiateho storočia sa dajú interpretovať aj cez tento žáner a často v ňom vidíš inšpirácie surrealizmom, kubizmom, impresionizmom, fotorealizmom.


Roy Lichtenstein,  Whaaam! 1963, Tate Modern


Komiks bol prijatý alebo skôr využitý výtvarným umením.

Až zneužitý. Ukázal sa tam akademizmus, ktorému komiks sám osebe nestačí. Zober si pritom komiks ako je Arkham Asylum Dave McKeana, ten je posunutý až na hranicu abstrakcie. Musíš veľmi dobre rozumieť komiksovému jazyku, aby si z tých kresieb odčítal, čo sa deje. Alebo si zober Ztracené dívky, veľký book Alana Moora a Melindy Gebbiovej. Je to erotický až pornografický komiks o dievčenskom penzióne. Každá kapitola je štylizovaná, tu do fauvizmu, tu je akoby inšpirovaná Alfonzom Muchom, tu je impresionizmus. Je to komiks, ale jazyk je prevzatý z klasického výtvarného smeru. Je to v zásade pornografia, ale výtvarná realizácia to sofistikuje natoľko, že si v tom môžeš listovať bez toho, aby ťa niekto upodozrieval, že si zvrhlík.

Pripomína mi to, ako sa kedysi robili pekné knihy s aktami, aby aj intelektuáli mali potechu a pritom sa nemuseli hanbiť, že je to iba o prvotnej signálnej sústave.

V komiksoch to má aj svoju vlastnú mytológiu. Volá sa to Tichuanské biblie. V Mexiku v moteloch sa do šuplíkov pri posteli dávali takéto erotické komiksy, tak ako sú v amerických hoteloch pri posteli Biblie.

Poďme ku knižkám. Prvého máme Philipa K. Dicka. Čo znamená K v jeho mene?

Kindred.

Veľký autor. Vybral si od neho dve knihy. Mohli by sme začať Mužom z vysokého zámku, už aj preto, že aktuálne beží seriál, ktorý bol podľa tejto knihy natočený. Bol ňou inšpirovaný. Neviem ale, nakoľko je doslovným prepisom.

Prvá séria začala veľmi presne podľa knihy, ale malo to väčší úspech, ako by bol ktokoľvek čakal. Pôvodne to bolo ohlásené ako uzatvorená séria, ako adaptácia jednej Dickovej knihy. Nakoniec to pokračuje. To je vždy veľký problém, keď tvorcovia neodolajú tlakom a začnú s pokračovaním. Téma sa samozrejme vyprázdni. Teraz beží druhá alebo tretia séria, ale pravdupovediac, po prvej som to prestal sledovať. Knihu som vybral, lebo je to klasika. Tak ako by si vždy mal mať v kníhkupectve Fausta alebo Pani Bovaryovú.Kánon, knihy, ktoré by mali byť v kníhkupectve bez ohľadu na to, či sa aktuálne predávajú, alebo nepredávajú. V rámci žánru je Muž z vysokého zámku jednou z takýchto kníh. Ďalšou je povedzme Duna, ďalšou asi Bradbury.

Žáner alternatívnej histórie je veľmi exponovaný, ale toto je priekopnícka kniha. Okupovaná Amerika, nacisti vyhrali vojnu a rozdelili si ju s Japoncami. Je to silné a je to dobre postavené. O Dickovi navyše platí, že je to ten tip autora, ktorý vie smerom k mainstreamu očariť. Na platforme scifistických zápletiek rieši problémy ľudského ega, solipsizmus, takže je to atraktívne aj pre nežánrových čitateľov.

Alternatívne histórie sú lákavou témou. Baví nás uvažovať o tom, čo keby.

K tomu je jedna skvelá teória. Začiatok prvej svetovej vojny, atentát v Sarajeve, je interpretovaný ako zásah cestovateľov v čase. Máš bod v dejinách, odkiaľ sa môžu uberať dvoma smermi. Takže možno žijeme alternatívnu históriu. Je to také strašne milé.

Druhá Dickova kniha sa volá Dokážeme vás stvoriť. Je to o probléme umelej inteligencie a robotiky?

Je to o téme identity. Motívom je, že dokážu kohokoľvek vyrobiť znova. Máme obraz historickej osobnosti, máme jej rekonštrukciu a sme konfrontovaní s tým, aký ten človek skutočne je v porovnaní s tým, ako si ho pamätáme. Toto je jedna z menej exponovaných Dickových kníh. V jeho grafomanskom diele je toho veľa. Neznamená to, že by bola menej dobrá alebo menej zaujímavá, len sa jej dostalo menej pozornosti. Vybral som ju, lebo je aktuálne na trhu. Dick sa nikdy neočíta. Napriek tomu, že poznám jeho mustru - vždy nakoniec dôjde k povahe identity - nevadí to.

Vo všetkých jeho knihách je jedna a tá istá téma?

Rôzne rozvinutá, ale jedna. Existuje jeden čiastočne mytologizovaný príbeh. Dick bol veľký psychadelik a duševne chorý človek. Keď dostal Stanislav Lem na nejakom worldcome cenu, Dick sa s ním odmietol stretnúť. Neveril, že Stanislav Lem existuje. Myslel si, že sú za tým dvaja agenti CIA, ktorí ho majú zničiť. Stanislav Lem je konštrukcia CIA na to, aby zničila chatrné duševné zdravie Philipa Dicka.

Musel to mať v živote veľmi komplikované.

Jeho život je veľký, v podstate tragický príbeh čiastočne duševne chorého človeka, ktorý má nie handicap, ale svojrázny dar, za ktorý zaplatí nešťastím. Rozbitý život, permanentný pocit neúspechu, predčasná smrť. Smutný príbeh a veľké knižky. Nemám to overené, ale myslím si, že Dick je jeden z najsfilmovanejších žánrových autorov. Jeho témy sa dobre spracúvajú a ľudia pri nich majú pocit, že rozmýšľajú. Minority report, Blade Runner, Paycheck, Total Recall, je toho veľa. Dick je v mainstreame veľmi dobre známy sci-fi autor, iba ľudia nevedia, že ho poznajú. Tie filmy videli, ale nemusia si ich spojiť s predlohou.


Vrátme sa k Dickovej základnej téme, k otázke našej identity, toho, čo nás robí tým, čím sme, čo robí človeka človekom a kedy stroj prestane byť strojom a začne byť niečím viac. Tie otázky boli vždy zaujímavé, ale dnes začínajú byť stále aktuálnejšie.

Ono sa to aj rieši, ale vždy pri tom narazíme na skutočnosť, že naše informácie sú veľmi nepresné a kusé. Teória je v tomto omnoho ďalej, ako si myslíme. Problémy, ktoré tak radi tematizujeme, ako napríklad, čo by sa stalo, keby nás stroje napadli, to sú veci skôr do beletrie. Nie je to téma umelej inteligencie, ktorá je naozaj dôležitá. Český filozof Filip Tvrdý napísal veľmi prístupnú knižku venovanú práve umelej inteligencii. Volá sa to Turingův test: Filozofické aspekty umelé inteligence a je to veľmi osviežujúca vec. Človeka, ktorý by chcel preniknúť hlbšie do tematiky, to ňou prevedie. Kniha, ktorá nie že upokojí, ale dá veci na pravú mieru. Čo je strašne dôležité.

Ďalším titulom na dnes nie je román, ale je to kniha o sci-fi a fantasy scéne - Anatomie pocitu úžasu.

Pocit úžasu – sense of wonder - je pre sci-fi a fantasy základná žánrová kvalita. Autorom knihy je Antonín K. K. Kudláč, je to jeho dizertačná práca rozvinutá do knihy. On je sociológ, ale zároveň je aj fanúšik, takže spojil profesiu so záujmom. Podtitul Česká populární fantastika 1990-2012 v kulturním, sociálním a literárním kontextu platí. Je to mapa fandomu. Prvá kapitola je Miesto fantastiky v populárnej kultúre. Tu by som sa s ním aj dostal do polemiky, ale netreba, je to iba iný pohľad, veľmi erudovaný. Druhá kapitola sa volá Antropológia fandomu a je venovaná tomu, ako to funguje medzi čitateľmi sci-fi, no a na záver je tam rozobratý tolkienovský fandom v Českej republike, čo je vlastne antropológia fandomu sústredená na subkultúru v rámci subkultúry. Je to zaujímavé tým, že zvykom bývalo uvažovať o subkultúrach cez módu alebo cez iné vonkajšie sociálne prejavy. Fandom je subkultúra, ktorá ťa definuje na základe záujmu. Na základe preferovaného literárneho vkusu. Zvyčajne je to naopak - stanem sa pankáčom a panková hudba ide už s tým. To, že som pankáč znamená, že ako pankáč aj vyzerám. Takéto niečo fandom nemá. Nemá vonkajší uniformný prejav. Sú to všední ľudia, ktorí sa ale okamžite spoznajú pri rozhovore. Tým, že to nie je mainstream a tých ľudí je málo, tak sa radi družia. Hlavne si medzi sebou odporúčajú knižky. Najviac sa o knižkách hovorí v žánrových kníhkupectvách. Sú to ľudia, ktorí to majú ako koníček, stoja tam a rozprávajú sa, radia si.

Takýchto teoretických knižiek ako je Anatomie pocitu úžasu je málo a táto je dobrá. Keď človeka zaujíma tento žáner, tak potom je to pre neho výborná záležitosť.

Nasleduje Dánská občanská válka 2018 - 2024.

Jájha. No.

Keď som čítal názov, spomenul som si na aktuálny nórsky seriál o tom, ako ich obsadili rusáci. Ale toto bude zrejme iná káva.

Táto kniha začína krízou. Je to rozprávanie starého vulgárneho pána, starého smilníka, ktorý vykladá svojmu psovi o svojej mladosti a retrospektívne mapuje Dánsku občiansku vojnu. Toto je knižka, ktorú by som si netrúfol odporúčať. Je to presne ten tip knihy, kde sa musíš začítať na piatich alebo šiestich miestach a vyskúšať, či to pôjde, alebo nie. Je to pomerne vulgárne, ja som prudérny a to mi tam veľmi vadilo. Je vidieť, že autor pravdepodobne nie je scifista, nie je to žánrový autor, skôr iba prvky žánru využíva na to, aby niečo povedal o súčasnom Dánsku. U neho platí, že používa žánrové prostriedky, ale pritom nimi možno aj trochu pohŕda. Je to minimálne čudná kniha aj v tom, že sú v nej veľmi neuveriteľné a veľmi vulgárne historky. Nechcem spoilerovať, lebo... napríklad...

Nemusíš byť konkrétny. Veď nechajme na čitateľov, nech si ju pozrú a rozhodnú sa.

Ja som ju zatiaľ ani nedočítal. Je to kniha, ktorú mám na nočnom stolíku, lebo ju musím dočítať. Jedného dňa to musí prísť. Nemôžem to nedočítať, ale momentálne sú iné knižky, ktoré ma odvádzajú.

Ty zvyčajne dokončíš rozčítanú knihu?

Vždy. Neodchádzam z kina a dočítavam knihy. To je pravidlo. Ale niekedy to trvá. A toto je tá, pri ktorej to trvá. Na tejto knižke sa dá vysvetľovať, že literárny establišment sú v podstate poloslepí ľudia, ktorí tápu v tme a hľadajú trendy. Keď si pozrieš recenzie na túto knihu, nájdeš otvorené nožnice, kde jedni hovoria úplné nie a druhí úplné áno. Kniha vyvolala v Dánsku spoločenskú diskusia, ale možno je to jedna z tých kníh, ktoré nemuseli byť napísané. Napísaná ale je a tak sa s tým musíme nejako vysporiadať. A najlepšie sa vysporiadaš tak, že to prečítaš a prípadne zabudneš.

Predposledný titul na dnes je Prefekt od Alastaira Reynoldsa.

Je to kniha z cyklu Odhalený vesmír. Alastair Reynolds je waleský spisovateľ, ročník 1966 a v súčasnosti je veľkou britskou hviezdou tradičného hard sci-fi. Má to dobre premyslené, svet je fakt veľký, lieta sa vesmírom, ľudská civilizácia je rozsemenená na veľkej ploche, funguje tam systém habitatov, až taká čistá demokracia. Jednotlivé sídla sú odlišné, ale voľne medzi sebou obchodujú. Na nižšej úrovni môžu pokojne fungovať aj rôzne spoločenské systémy, ale vo veľkom je to spojené obchodom.

To je vlastne obraz súčasnej Zeme.

Hej. Tých kníh z cyklu u nás doteraz vyšlo päť, respektíve deväť. Delilo sa to akože jeden diel do dvoch knižiek. Vybral som túto, lebo sa dá čítať samostatne. Odohráva sa pred ťažiskovým príbehom Odhaleného vesmíru. Je to zaujímavé dobrodružné čítanie. Opisy sveta sú fascinujúce a funguje mu to aj logicky. Pomáha si uveriteľnými vynálezmi. A precízne domýšľa. Je to hard sci-fi s kriminálnou zápletkou. Je to dobré čítanie.

Posledný titul pre dnešok sme museli zmeniť. Pôvodne navrhovaný titul je totiž rozobraný.

Fabián bude určite vydaný v dotlači a potom o ňom budeme hovoriť. Je to predstaviteľ takého toho military sci-fi subžánru, bratstvo v zbrani, mužské veci, česť, odvaha. Modelovým príkladom môže byť Hviezdna pechota.

Mimochodom, Hviezdna pechota, je zaujímavé, ako ten film aj dnes dobre funguje.

O tom ti viem povedať veľa, keďže som o ňom učieval. Verhoeven vytvoril fantastický model sveta, ktorý má s Heinleinovou predlohou veľmi málo spoločného, ale je výborne premyslený. Vôbec nejde o to, či tam vojna s chrobákmi je, alebo nie. Totalitný svet potrebuje vojnu. A moment, že plnoprávnym občanom môžeš byť len vtedy, ak si ochotný bojovať, to je veľké. Alebo ako rieši genderové veci... Ďalšie dve pokračovania sú strašne zlé, ale tento prvý film je veľkolepý.

Takže miesto Fabiána si vybral...

Jozefa Pecinovského. Kniha sa volá Areston.

Opäť český autor.

Je ich viac, trh je väčší a majú dlhšiu tradíciu písania. Navyše Cena Karla Čapka tam funguje už viac ako tridsať rokov. Pecinovský je vlastne už klasik. Prvá poviedka, s ktorou som ho zaregistroval, sa volala Házím ti laso, kamaráde. Pred pár rokmi to vyšlo aj ako audiokniha, skvelá vec. To mi Pecinovského definovalo ako autora, ktorého budem sledovať. Kniha je o tom, ako k Zemi pravidelne každých osem rokov prichádza lietajúca miniplanéta, objekt, z ktorého je urobené väzenie. Väzenská dráma na platforme science fiction. Toto je prvý diel, bude i pokračovanie. Je to model dobrého zábavného čítania. Prečítaš si popis vzadu na knihe a buď ťa to zaujme, alebo nie. A potom ideš čítať dovnútra a uvidíš, či to odsýpa. Treba v kníhkupectve zotrvať nejaký čas. Ak tam zotrváš, potom sa vieš rozhodnúť. Ja mám väčšinou s recenziami problém. Nie že im nedôverujem, ale nie sú písané z vnútornej potreby. Píšem recenziu preto, lebo dostanem recenzný výtlačok. Som tým poverený. Je to zadanie a to mi trochu prekáža.

Snažil som sa pre dnešok vybrať knihy tak, aby v nich bol celý diapazón žánru. Aj keď tam zase nebolo žiadne fantasy. Nabudúce už zaradíme. Minimálne sú to knižky, o ktorých sa dá rozprávať, síce sa nemusia páčiť, ale je v nich čosi, čo sa môže stať témou normálneho rozhovoru. Plodného rozhovoru. Môžeme sa vyslobodiť z vkusovej roviny kamsi ďalej, kde je to podstatne zaujímavejšie. Kritériom kvality knižky nie je, či sa mi páči, alebo či sa mi nepáči.

Čo je podľa teba kritérium dobrej knihy?

Ako ti uviazne. Preto vlastne knihy dočítavam. Môžeš mať vkusovú bariéru, že sa ti to nepáči, ale dočítaš to a potom to nemôžeš opustiť. Zostane to a pri rôznych motívoch, pri rôznych príležitostiach sa k tomu vraciaš. Sú knihy, ktoré si prečítal, ale nepamätáš si z nich žiadnu sekvenciu. Vieš zhruba o čom to je, ale vlastne v tebe neostane nič. A potom sú knižky, a to je pre mňa kritérium, ktoré si pamätám bez ohľadu na žánrové zaradenie. Pamätáš si ich, podpíšu sa na tebe. Zvlášť teraz, keď je toho tak strašne veľa.

Všeobecne je možno dobré kritérium pre umenie otázka, či ma to nejako zasiahlo, niekam popostrčilo, niekde vo mne uviazlo. Ale túto definíciu spĺňa aj úder bejzbalovou pálkou. Vieš, to, že na teba niekedy niečo zaútočí takou brutálnou silou...

...a často je to spojené s témou. Tá téma je natoľko silná, že nech je spracovaná akokoľvek, tak k tomu pristupuješ inak, ako k iným témam, ktoré povedzme nie sú také vážne. David Lodge. Je to jeden z mojich najobľúbenejších autorov a jeho posledná knižka, životopis HG Wellsa (Výkvět mužství), to je kniha, ktorú si vyslovene pamätám. Ľuďom, ktorí majú Lodgea radi, to príliš nekonvenovalo. Lebo to vlastne nie je Lodge, je to Lodge v pozícii HG Wellsa, ktorý píše vlastný životopis. Je to fascinujúca knižka, lebo predstavuje Wellsa, aký asi mohol byť. Ale nie je to to, čo by si od Lodgea čakal.

Prvé rozprávanie o sci-fi knihách

Špeciál venovaný knihe Teda Chianga Príbehy vášho života

Trhlina

Trhlina

Jozef Karika

Táto kniha vznikla zvláštnym spôsobom. Po vydaní mysteriózneho trileru Strach sa autorovi ozval človek, ktorý mu vyrozprával naozaj desivý príbeh.

Kúpiť za 12,26 €

Muž z vysokého zámku

Muž z vysokého zámku

Philip K. Dick

Píše se rok 1962 a patnáct let po americké kapitulaci v Kalifornii vládne japonská okupační správa. Po Spojených státech ale za japonského pobaveného přihlížení a německého běsnění koluje podivná kniha, v níž Spojenci druhou světovou válku neprohráli.

Kúpiť za 12,24 €

Dokážeme vás stvořit

Dokážeme vás stvořit

Philip K. Dick

Román o Louisi Rosenovi, který dříve prodával spinety, ale teď prodává věrné repliky slavných lidí, simulakra tak dokonalá, že jsou k nerozeznání od své předlohy. Jedním z nejpovedenějších je Abraham Lincoln.

Kúpiť za 12,24 €

Anatomie pocitu úžasu

Anatomie pocitu úžasu

Antonín K.K. Kudláč

Monografie Anatomie pocitu úžasu přináší první tuzemský syntetický pohled na domácí populární fantastiku (science fiction, fantasy) v jejích sociokulturních souvislostech. Zabývá se vznikem, strukturou a současnou podobou subkultury, jejíž příslušníci fanové byli dlouho považováni za asociální podivíny.

Kúpiť za 11,59 €

Dánská občanská válka

Dánská občanská válka

Nielsen Kaspar Colling

Na počátku 21. století vypukne v Evropě válka, finanční krize z roku 2008 vede ke zhroucení evropského modelu státu blahobytu. Nedlouho poté je v Dánsku v letech 2018-2024 občanská válka. Boje se odehrávají před radnicí, politikům se stínají hlavy přímo na ulicích a bankéři jsou surově loveni jako zvěř.

Kúpiť za 11,21 €

Prefekt

Prefekt

Alastair Reynolds

Děj románu Prefekt se odehrává v roce 2427 v soustavě Epsilon Eridani. Tom Dreyfus, nejlepší prefekt policejního sboru střežícího bezpečnost Třpytného pásu, řeší zdánlivě nezajímavý přestupek, když nastane krize.

Kúpiť za 17,29 €

Areston

Areston

Josef Pecinovský

Nejnovější román klasika české sci-fi je strhujícím dobrodružstvím z nelidského vesmírného vězení, kde přežijí jen ti nejsilnější a nejodhodlanější! Jednou za osm let se k Zemi přiblíží Areston – podivuhodné umělé těleso o průměru jednoho kilometru s podmínkami vhodnými pro život člověka. Ovšem objekt se nestal předmětem vědeckého bádání, ani výzvou dobrodruhům.

Kúpiť za 11,88 €

Podobný obsah

Jozef Karika: Smršť

Recenzie

Jozef Karika: Smršť

Po minuloročnom famóznom ukončení šesťdielnej mafiánskej série titulom Čierny kruh sa Jozef Karika opäť žánrovo vracia k mysterióznemu trileru a po jeho prečítaní je nutné konštatovať, že tento návrat sa jednoznačne vydaril.

Rozprávanie s Jurajom Malíčkom o sci-fi a fantasy knihách IV.

Správy

Rozprávanie s Jurajom Malíčkom o sci-fi a fantasy knihách IV.

​Rozhovor s Jurajom Malíčkom, naším popkultúrnym guru. Opäť o knihách, ale aj o novom filme o Votrelcoch, o infantilnosti scenárov, o skúmaní fiktívnych mýtov, o rozdiele medzi pseudovedou a paravedou. O sile príbehov dobra so zlom a o tom, či by mal byť spisovateľ na svojom písaní existenčne nezávislý.

Rozprávanie s Jurajom Malíčkom o sci-fi a fantasy knihách

Rozhovor

Rozprávanie s Jurajom Malíčkom o sci-fi a fantasy knihách

O Star Wars, o intelektuálnej maniere, bratovi Strugackom a najzaujímavejších knihách z oblasti fantastiky a sci-fi sme sa porozprávali so známym teoretikom pop-kultúry, publicistom a pedagógom Jurajom Malíčkom.