Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Prach, čo padá zo snov

Keď začiatkom dvadsiateho storočia imperiálne monarchie pomaly naberali skazu, bolo jasné, že vznik modernej Európy nebude bezbolestný. Prvá svetová vojna nemilosrdne vytasila krvavé pazúry a vybrala si otrasnú daň v podobe miliónov vyhasnutých životov a ohromných materiálnych strát. Zlomové udalosti spred viac ako sto rokov sú aj preto stále vďačnou a vyhľadávanou témou rôznych foriem umeleckého spracovania, literatúru nevynímajúc.

Autentický obraz generácie priamo poznamenanej týmto konfliktom zachytáva i bravúrna historicko-spoločenská freska Prach, čo padá zo snov, ktorú napísal už aj u nás dobre známy Louis de Bernières. Slovenskej verzie sa ujal Slovart, brilantný preklad zaobstaral Otto Havrila.

Príbeh má základ posadený v krátkej eduardovskej ére britského impéria. Rodiny McCoshových, Pendennisových a Pittových prežívajú relatívne veľmi šťastné obdobie na vidieku, južne od Londýna. Deti jednotlivých rodín vyrastajú priam v idylickej harmónii a každý im predpovedá len tú najšťastnejšiu budúcnosť. Tú však šmahom ruky navždy rozvráti smrtonosné vojnové besnenie, ktoré natrvalo poznamená každého člena dovtedy vcelku bezproblémovo fungujúceho spoločenstva. Starý svet jasných a zaužívaných pravidiel skončil. Nový, nepoznaný svet plný očakávaní pomaly prichádza.

Bernières v novinke, okrem iného, citlivo mapuje práve proces premeny starého na nové. Román sa preto dá pomyselne rozdeliť na tri vzájomne prepletené časti. Prvá zobrazuje kúsok zo starého, šťastného života. Druhá prináša pohľad na svet vytrhnutý z pántov, rozorvaný zničujúcou vojnovou kataklizmou. Tretia, najväčšia a možno najpodstatnejšia časť, je akoby skrytá kdesi za frontovou líniou a postupne vykresľuje práve onen svet, ktorý prichádza „po tom.“ Tu sa možno odohráva najsilnejší boj, keď ideály o rovnosti a spravodlivosti začne pohlcovať každodenná rutina civilného života a kdesi v diaľke začnú prebleskovať nové hrozby, ktorým zatiaľ nikto nechce pripisovať nejakú váhu.

Louis de Bernières je vynikajúci rozprávač a znalec všetkých potrebných dobových reálií, takže jeho najnovší román má všetko, čo autentická spoločenské freska musí mať. Podmanivý príbeh, či rovno celá mozaika rôznych príbehov je zaplnená rozmanitými medziľudskými vzťahmi, plnokrvnými do hĺbky prekreslenými charaktermi, vystavenými rozličným vnútorným premenám. Výrazová pestrosť je podtrhnutá použitím hneď niekoľkých rozprávačských rovín. V mnohovrstevnej koláži sa striedajú mnohé ženské i mužské hlasy predstavujúce svoj pohľad na realitu. Výsledná viachlasá kakofónia však hrá v prospech celku, takže čitateľ sa v príbehoch ani na okamih nestratí a stáva sa zainteresovaným pozorovateľom, ktorý ako jediný pozná celú pravdu o osudoch všetkých zúčastnených.

Autor skúma široké spektrum najrôznejších aspektov, ktorými možno nazerať na povahu i podstatu morálky a viery v dobro, ich strácanie a opätovné nachádzanie vo svete naskrz nemorálnom. Najrezonujúcejšia je tu práve viera v humanizmus a ľudskú dôstojnosť. Rozprávanie je skvele prepletené vkusným sentimentom a jemnou nostalgiou za starými časmi. V správne zvolených momentoch ich nahrádzajú drsné naturalistické scény vykresľujúcu neľútostnú vojnovú brutalitu, takže v konečnom dôsledku sa dá horkým slzám ubrániť len veľmi ťažko.

Prach, čo padá zo snov je autentická, živá a pútavá kronika plná pohnutých životných príbehov, ohromných tragédií aj nových nádejí, ktorá je síce neoddeliteľne spätá s konkrétnym obdobím, vo svojej myšlienkovej intenzite však pôsobí nadčasovo a poľahky presahuje akýkoľvek historický rámec. Silné, ľudskosťou prekypujúce dielo.

P.S. Vynikajúci slovenský preklad a celkový dojem trochu znepríjemňujú škriatkovia v podobe zbytočných preklepov. Nie je ich veľa, ale sú tam a je to škoda. Pozor na to.

Louis de Bernières: Prach, čo padá zo snov

Vydal: Slovart 2016 (edícia MM)

Preklad: Otto Havrila

544 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Prach, čo padá zo snov

Prach, čo padá zo snov

Louis de Bernieres

Louis de Bernieres je autorom slávneho románu Mandolína kapitána Corelliho. V roku 1993 ho Granta Magazine označil za jedného z dvadsiatich najlepších britských autorov.

Kúpiť za 13,46 €

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.