Eggers predkladá čitateľom dielo s predstavou o vzniku tyranie založenej na neúmernom využívaní sociálnych médií a posadnutosti prelomiť všetky hranice medzi súkromným a verejným životom. Korporácia Kruh, v ktorej sa dej dominantne odohráva, sa venuje navonok internetovému vyhľadávaniu informácií, jej vývojové oddelenia ale majú za cieľ uskutočniť viacero projektov vyhľadávania v skutočnom svete. Hlavnou postavou je mladá žena Mae, ktorá nastúpi do Kruhu ako nováčik a v priebehu krátkeho času sa raketovo dostane na pozíciu zamestnanca komunikujúceho ostatným najnovšie trendy. V deji sa objavujú aj viaceré tajomstvá, akcia a veľa naozaj zvláštnych ľudí. Jazyk knihy je jednoduchý napriek prostrediu špičkovej IT firmy, postavy sa postupne vyhraňujú vo svojich postojoch, čo vytvára neustále konflikty s prostredím mimo firmu.

V Kruhu sa pravidelne uskutočňujú prezentácie inovácií v oblasti techniky a softvérových aplikácií a práve tieto prezentácie slúžia autorovi na analýzu rôznych spoločenských javov: kriminalitu, trávenie voľného času, randenie, sledovanie dodržiavania ľudských práv počas demonštrácií atď. Zlom nastane po prezentácii najnovšieho miniaturizovaného systému s výborným rozlíšením. Rozsah sledovania obyvateľstva totiž presahuje nočné mory skeptikov obávajúcich sa o stratu akéhokoľvek súkromia. Trik akýchkoľvek technológií Kruhu je v tom, že technológie dohľadu nepotrebujú svoju prítomnosť vynucovať. Zákazníci si ich radi aj sami kúpia, ak budú dostatočne zvádzaní. Zvádzanie namiesto nátlaku, potlesk namiesto pobúrenia; marketing nového tisícročia vyjde v ústrety akejkoľvek individualizovanej požiadavke.

Popisy organizačnej kultúry Kruhu vôbec nie sú až také fiktívne, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V mnohom pripomínajú organizačný dizajn súčasných korporácií. Korporácie sa snažia navyše využívať aj potenciál virtuálneho sveta, sociálnych médií a integrovať ich do práce zamestnancov tak, aby pôsobili dojmom začleňovania do komunity. Ideálom je prepojenie pracovného a súkromného život tak, aby to zamestnanci nielenže nevnímali ako obťažujúce, ale aby sa na aktivitách v rámci firemných sociálnych sietí podieľali dobrovoľne. Práve na tieto požiadavky sa Mae s pomocou priateľky Annie adaptuje rýchlo a s radosťou.

Vývojári aplikácií Kruhu zase ako keby automaticky predpokladali, že ľudia sú ochotní vzdať sa kedykoľvek svojho súkromia a poskytovať o sebe akékoľvek informácie. Bežní užívatelia si oproti tomu neuvedomujú povahu internetu: je to verejný priestor a každé kliknutie v ňom zanechá stopy. Existujú aj archívy dát všetkých významných firiem poskytujúcich akékoľvek formy služieb alebo obchodu. S takto získanými údajmi sa potom bude dať ďalej pracovať, ak budú existovať na to nástroje podobné tým vyvíjaným v Kruhu. Nie každý človek je podobným predstavám naklonený. Jedna z postáv, Mercer, dávny priateľ Mae, je presvedčený, že nástroje vyvíjané Kruhom sú len pomôcky na intrigovanie a klebetenie. Vzniknutý pokrivený obraz sa následne vydáva za platný a záväzný, pričom dotknutá strana o tom ani nemusí vedieť.

Ambície Mae a jej kariérny postup, viera v ideály a v schopnosť technológie meniť svet k lepšiemu sa v rýchlom slede udalostí menia na tyraniu všadeprítomného dohľadu. Pre ľudí je jedným za najhorších trestov sociálne vylúčenie, ale, zdá sa, že mimoriadne ťažko by znášali aj neustále očakávania zapájať sa do diania okolo. Povinnosť vypĺňať petície, vynútená účasť na voľbách, všetko s cieľom dosiahnuť 100% demokracie. Vzniká tak paradox nutnosti zapojiť sa do akéhokoľvek rozhodovania bez slobodnej voľby. Avšak hlasovanie všetkých ľudí nemusí nevyhnutne dospieť k správnym riešeniam – jednou z alternatív by bola neustála tyrania väčšiny.

V knihe sa postupne vynárajú určité tézy o práve kohokoľvek nielen na tajné informácie, ale aj na akékoľvek zážitky iného človeka. Súkromie, nezverené potešenie zo zážitkov z prírody, osamelé potulky po pobreží bez záznamu a jeho zverejnenia širokej verejnosti sú v Kruhu vnímané ako hanobenie a klamstvo. Tieto tézy sú v románe formulované takmer orwellovským jazykom a ich uvedenie do praxe sa uskutočňuje ritualizovaným spôsobom podobným verejnej spovedi v niektorých sektách. Dave Eggers nám vo svojom románe – simulácii ukázal, čo všetko sa môže stať ako nezámerný následok konania. Román zároveň vyzýva na úvahu o tom, čo z predkladaného textu je ešte fikcia a čo sa už medzičasom stalo skutočnosťou.

Dave Eggers: Kruh
Preklad: Marián Gazdík
Albatros Plus 2015
416 strán

Zobraziť diskusiu (0)