Z historickej literatúry sa do výberu Economistu dostalo osem kníh:

Susan Southard: Nagasaki – Life after Nuclear War (Nagasaki – Život po jadrovej vojne, vyd. Viking/Souvenir, 416 str.): “Bolestivá správa piatich dospievajúcich hibakusha (“výbuchom postihnutých ľudí”) o tom, ako prežili pád bomby, ktorú zhodili na Nagasaki v roku 1945, a akú hroznú cenu zaplatili za svoje prežitie po vojne.” (Táto i ďalšie noticky o knihách sú preložené z časopisu The Economist.)

Bernard Cornwell: Waterloo – The History of Four Days, Three Armies and Three Battles (Waterloo – Dejiny štyroch dní, troch armád a troch bitiev, vyd. Harper Collins/William Collins, 352 str.): “Veľkolepý a hrôzostrašný príbeh bitvy, ktorá sa odohrala pred 200 rokmi, vyrozprávaný jasne a rázne spisovateľom, ktorý má hlboké porozumenie pre vojakov a pre pohnútky ich činov v boji.” (Autor knihy je známy aj vďaka historickým románom, z ktorých viaceré vyšli aj po česky.)

Eugene Rogan: The Fall of the Ottomans – The Great War in the Middle East (Pád Otomanskej síše – Veľká vojna na Blízkom Východe, vyd. Basic Books/Allen Lane, 512 str.): “Kniha o tom, ako prvá svetová vojna spôsobila zánik mnohonárodnej muslimskej ríše, z pera riaditeľa Centra štúdií Blízkeho Východu na Oxfordskej univerzite.”

Timothy Snyder: Black Earth – The Holocaust as History and Warning (Čierna zem – Holokaust ako história a varovanie, vyd. Tim Duggan Books/Bodley Head, 462 str.): “Historik Yalovej univerzity podrobne analyzuje, kde boli počas druhej svetovej vojny Židia najviac v ohrození. Vo Francúzsku a v Taliansku tri štvrtiny Židov vojnu prežili. Naopak, na územiach východnej Európy, ktoré pretrpeli “dvojitú okupáciu”, najprv sovietsku a neskôr nacistickú, ich zahynulo prinajmenšom 90%.” (Kniha Timothyho Snydera už vyšla po slovensky vo vydavateľstve Premedia a v češtine vo vydavateľstve Paseka/Prostor.)

Mary Beard: SPQR – A History of Ancient Rome (SPQR – Dejiny starovekého Ríma, vyd. Liveright/Profile, 608 str.): “Majstrovská nová kronika od prominentnej britskej historičky staroveku o Ríme od jeho mýtmi opradených počiatkov až po rané 3. storočie. Poukazuje na to, že kľúčom k rímskej svetovláde bolo udelenie občianskych práv veľkému počtu obyvateľov.”

Sven Beckert: Empire of Cotton – A Global History (Ríša bavlny – Súhrnné dejiny, vyd. Knopf/Allen Lane, 640 str.): “Autor sa sústreďuje na sektor, ktorý bol až do roku 1900 najdôležitejšou svetovou oblasťou priemyselnej výroby, a podáva ucelený obraz deviatich storočí globalizácie.”

Brian Seibert: What the Eye Hears – A History of Tap Dancing (Čo oko počuje – Dejiny stepovania, vyd. Farrar, Straus and Giroux, 612 str.): “Kniha o tom, ako stepovanie aj napriek jasnému rasovému podtónu zabávalo davy. Angažované i kritické dejiny významného amerického tvorivého objavu od tanečného kritika novín New York Times.”

Dominic Lieven: Towards the Flame – Empire, War and the End of Tsarist Russia (voľne Cesta do ohňa – Ríša, vojna a koniec cárskeho Ruska, vyd. Allen Lane, 448 str.): “Kniha o tom, ako Rusko vstúpilo do vojny. Pútavý, dojímavý a v niektorých aspektoch revolučný príspevok k dejinám Európy od uznávaného britského vedca, potomka niektorých protagonistov histórie, ktorú kniha opisuje.”

Zo životopisnej a memoárovej literatúry najviac zaujali redaktorov časopisu tieto tituly:

Niall Ferguson: Kissinger – The Idealist, 1923-1968 (Kissinger – Idealista, 1923-1968, vyd. Penguin Press/Allen Lane, 1008 str.): “Prvý diel autoritatívnej dvojzväzkovej biografie muža, ktorý po viac ako dve desaťročia stál na vrchole americkej zahraničnej politiky a ktorý viac ako ktokoľvek iný dodnes rozdeľuje verejnú mienku.”

Mark Vanhoenacker: Skyfaring – A Journey with a Pilot (voľne Putovanie v oblakoch s pilotom, vyd. Knopf/Chatto & Windus, 352 str.): “Pôsobivý, prekvapujúci, ľahko čitateľný opis toho, čo predstavuje lietanie, z pera profesionálneho pilota s darom písania. Antoine de Saint-Exupéry opäť ožíva.”

Jonathan Bate: Ted Hughes – The Unauthorised Life (Ted Hughes – Neautorizovaný životopis, vyd. Harper/William Collins, 662 str.): “Mnohí autori sa presvedčili, že je ťažké napísať súhrn literárneho diela básnika Teda Hughesa bez príbehu jeho života. Táto biografia, ktorú autor písal celých päť rokov, mala byť autorizovaným životopisom. Keď sa však rozišiel s Hughesovou vdovou Carol v názore na to, koľko osobného smie do knihy zahrnúť, básnikovi dediči s ním prestali spolupracovať a príbeh Hughesovho života nadobudol prívlastok neautorizovaný.”

Andrea Wulf: The Invention of Nature – Alexander von Humboldt’s New World (Objav prírody – Nový svet Alexandra von Humboldta, vyd. Knopf/John Murray, 496 str.): “Alexander von Humboldt, bádateľ, polyhistor, priateľ Johanna Wolfganga von Goethe, Thomasa Jeffersona a Simona Bolívara, patrí k najväčším vedcom 19. storočia. Jeho myšlienky majú dnes snáď ešte väčšiu váhu ako v minulosti.”

Medzi siedmimi knihami z oblasti beletrie, ktoré sa dostali do výberu Economistu, dominujú tri knihy finalistov britskej Man Booker Prize, o ktorých sme tu už písali. Sú medzi nimi ďalej tri preklady do angličtiny (z maďarčiny, francúzštiny a taliančiny) a debutová zbierka poviedok:

Marlon James: A Brief History of Seven Killings (voľne Stručná história siedmich zločinov, vyd. Riverhead/Oneworld, 688 str.): “Neúspešný atentát na Boba Marleyho je prizmou, cez ktorú sledujeme históriu Jamaiky od raných 70. po rané 90. roky 20. storočia. Tento násilnícky, údesný, drsný, zábavný a nádherný román prekypuje životom, smrťou i rozprávačmi. Zaslúžene priniesol autorovi – ako vôbec prvému Jamaičanovi – v tomto roku Man Bookerovu cenu.” (Podrobnejšie o knihe si môžete prečítať aj na našom portáli.)

Chigozie Obioma: The Fishermen (Rybári, vyd. Little, Brown & Co/One, 304 str.): “Lyrické prerozprávanie príbehu o Kainovi a Ábelovi, v ktorom štyria nigérijskí bratia, čo chodia poza školu na ryby, stretnú veštca a ten predpovie, že jeden z bratov zabije druhého. Meno Chigozie Obiomu, ktorý ešte nemá ani tridsať rokov, je dobré si zapamätať.” (Preklad krátkej ukážky z románu sme priniesli v článku o finalistoch Man Booker Prize.)

László Krasznahorkai: Seiobo There Below (Seiobo tam dolu, do angl. prel. Ottilie Mulzet, vyd. New Directions/Tuscar Rock, 464 str.): “Sedemnásť poviedok maďarského modernistu, ktorého vety sa krútia, zamotávajú a rozmotávajú, vytvárajúc – ako to opísal jeden jeho prekladateľ – “pomalý príbeh, ktorý tečie ako láva, obrovskú čiernu rieku písmen”. Po zásluhe je autor laureátom medzinárodnej Man Bookerovej ceny za rok 2015.”

Michel Houellebecq: Submission (Podvolenie, do angl. prel. Lorin Steiner, vyd. Farrar, Straus and Giroux/William Heinemann, 256 str.): “Žiaden iný francúzsky románopisec nedokáže rozbúriť hladinu verejnej mienky tak ako Michel Houellebecq. Jeho opis Francúzska pod muslimskou nadvládou je situovaný do roku 2022. Vyšiel v deň útoku na redakciu Charlie Hebdo a je mu pripisované, že podnecuje všeobecnú paniku. Jeho fanúšikovia však tvrdia, že len vyslovuje najhlbšie skryté obavy Francúzov.” (Román už stihol výjsť po česky vo vydavateľstve Odeon.)

Hanya Yanagihara: A Little Life (Malý život, vyd. Doubleday/Picador, 720 str.): “Na povrchu je to príbeh štyroch absolventov univerzity, ktorí hľadajú šťastie v New Yorku, no v jadre Yanagiharovej druhého románu je rozprávka o zneužívaní dieťaťa, zápase dobra so zlom, lásky s krutosťou, nádeje s beznádejou. Názory kritikov sa rozchádzajú, ale čitatelia román milujú. Napriek svojej dĺžke a značným nedostatkom hypnotizuje.” (Malý život bol tiež medzi finalistami Man Booker Prize.)

Jessie Greengrass: An Account of the Decline of the Great Auk, According to One Who Saw It (voľne Správa očitého svedka o úbytku alky veľkej, vyd. JM Originals, 192 str.): “Zdržanlivý a formálny štýl písania autorky, absolventky filozofie na Cambridgskej univerzite, dáva melancholický tón tejto okázalo dokonalej, sviežej debutovej zbierke poviedok o zmarených životoch a zmeškaných príležitostiach. Tie najsilnejšie z nich sú najprostejšie.”

Elena Ferrante: The Story of the Lost Child (Príbeh strateného dieťaťa, do angl. prel. Ann Goldstein, vyd. Europa, 464 str.): “Toto štvorzväzkové dielo, so všetkými opernými podtónmi, je poctou feminizmu a priateľstvu medzi ženami v Neapoli v polovici 20. storočia. Román pseudonymnej autorky, ktorej skutočná identita ostáva neznáma, v preklade redaktorky New Yorkera sa stal celkom nečakane hitom na oboch stranách Atlantiku.” (Prvá časť neapolskej tetralógie Eleny Ferrante vyšla v roku 2015 vo vydavateľstve Inaque pod názvom Geniálna priateľka.)

Redaktori Economistu vybrali najlepšie knihy aj z oblastí politiky; ekonomiky a obchodu; vedy a techniky; kultúry, spoločenského života a cestovania. Ich zoznam a stručné anotácie záujemci nájdu nielen v tlačenom časopise, ale aj na jeho internetovej stránke.

[Spracované podľa článku v časopise The Economist, číslo z 5.12.2015, http://www.economist.com/node/21679439/.]

Zobraziť diskusiu (0)