Matúš Procházka
15.8.2016
Mlčanie Sirén
Jedným z najvýznamnejších zdrojov súčasnej svetovej tvorby je v našich zemepisných šírkach bezosporu edícia MM vydavateľstva Slovart. Ako dlhoročný obdivovateľ a hrdý vlastník asi stovky MM-áckych titulov s potešením sledujem, ako sa utešene rozrastá, pričom kvalitatívny štandard určite nepodlieza. Geograficky je tu zastúpený celý svet – skvelé veci sa predsa píšu na všetkých kontinentoch. Autorské obsadenie sa pohybuje v rozmedzí od najslávnejších a najpodstatnejších mien až po málo známe či doposiaľ u nás nevydané a „neočítané šťuky“, ktoré si musí čitateľ sám pre seba skutočne objaviť. Práve k tejto skupine by sa dala zaradiť aj španielska autorka Adelaida García Morales, ktorej tu len nedávno vyšla útla novela Mlčanie Sirén.
Príbeh je zasadený do zabudnutej dedinky Capileira, nachádzajúcej sa v horách Sierra Nevady. Do exotického, od veľkého sveta izolovaného prostredia si modernita preráža cestu len veľmi ťažko. Každodennosť tu stále plynie v tradičnom starosvetskom rytme, výrazne ovplyvnenom zaniknutou maurskou civilizáciou. V kontúrach takto striktne zadefinovaného života sa odohráva pozoruhodný milostný príbeh mladej Elsy zachytený v rozprávaní dedinskej učiteľky Márie. Elsa je poznačená nešťastnou láskou k mužovi, s ktorým sa stretla len raz v živote a v podstate ho vôbec nepozná. Citlivá a veľmi zraniteľná mladá žena sa postupne viac a viac vzďaľuje realite a prepadá sa do vlastného vnútra, zúfalo túžiac po milostnom naplnení. Vybájený svet fantázie a snov ju čoraz intenzívnejšie opantáva, až ju napokon celkom pohltí a Elsin žalostný osud je tým nadobro spečatený.
Moralesovej štýl zdobí bravúrne zvládnutý minimalistický prístup. Strohý, úsporný text môže spočiatku pôsobiť chladne a odťažito, pretože navonok vydáva skutočne len to najnutnejšie. To podstatné autorka necháva plávať pod povrchom, kdesi v hĺbke rozprávania. Skvele ovláda umenie náznaku – hrou s najrôznejšími symbolmi dômyselne rozkrýva svet najvnútornejších, a nie príliš radostných, pocitov a emócií. Neschopnosť vymaniť sa z nalinkovanej ťaživej rutiny, beznádej a osamelosť vykresľuje s pochopením pre ľudskú krehkosť. S riadnou dávkou empatie líči intímny svet plný očakávaní a túžob, ktorý je však postavený do tvrdého kontrastu s realitou. Oboje funguje podľa vlastných neúprosných pravidiel. Medzi oboma je nutné nájsť aspoň aký-taký kompromis, pokiaľ sa chce človek vyhnúť katastrofe.
Autorka hovorí práve o tejto katastrofe. O tom, aké môže byť ľahké a nebezpečné podľahnutie sladkému spevu Sirén – sebaklamom a bludom, ktorých fatálnym prejavom je vždy len sebadeštrukcia.
Moralesovej subtílny text je tak v konečnom zúčtovaní typickým príkladom diela, ktoré svoje poklady neukáže hneď. Nestavia na lacných efektoch, zaobíde sa bez prvoplánovej snahy šokovať. Zaujme skôr osobitou charizmou, melancholickou atmosférou a obsahovou mnohovravnosťou, ktorá sa rozvíja síce pomalšie, ale o to intenzívnejšie a trvácnejšie.
Adelaida García Morales: Mlčanie Sirén
Vydal: Slovart 2016 (edícia MM)
Preklad: Sofia Tužinská
128 strán
