Rok 2015 je už štyridsiatym siedmym v dejinách tejto významnej ceny. Medzi jej laureátmi sú také zvučné mená ako V. S. Naipaul, Nadine Gordimerová, Iris Murdochová, William Golding, Salman Rushdie, J. M. Coetzee, Michael Ondaatje, Ian McEwan, Yann Martel, Hilary Mantelová či Julian Barnes.

Je nepochybné, že päťčlenná porota, ktorá vybrala najlepší po anglicky písaný román tohto roku, mala ťažkú úlohu. Spomedzi 156 nominovaných diel najprv musela vybrať trinásť do širšieho výberu, z nich neskôr menšiu polovicu: šesť finalistov. (Stručné profily spolu s krátkymi ukážkami z nominovaných románov uverejnil tento portál prednedávnom.) Jeden z porotcov, Sam Leith, o tomto procese napísal do novín Guardian toto:

,,Výber víťaza nikdy nemôže vyhovieť všetkým, a aj zoznam finalistov je výsledkom vášnivého a bolestivého dohadovania (...) Niekedy sa hovorí, že ťava je kôň, ktorého stvorila komisia. Každý z nás pri selekcii prišiel o knihy, ktoré by bol rád videl postúpiť ďalej. Výber finalistov, z ktorého vzíde víťaz, nie je zoznamom, ktorý by ktokoľvek z nás dokázal vytvoriť bez pomoci ostatných. Myslím si však, že je to takto lepšie: nedospeli sme k nemu hrubou silou hlasovania, ale dôkladným, detailným a zaujatým dohadovaním, po ktorom iba v sporných prípadoch nasledovalo hlasovanie. (...) Čo vlastne očakávame od románu? Štylistickú gracióznosť, emocionálnu údernosť, vernosť skutočnosti, extravagantnú predstavivosť, rozprávačskú bravúru, intelektuálnu alebo formálnu drzosť, morálnu prísnosť, hĺbku charakterov, alebo – ako to nazýva Kundera – ,jemný odlesk komického´…? Všetky vymenované prednosti sú bohato zastúpené v zozname finalistov: každá kniha ich má viac ako jednu a väčšina z nich sa pýši mnohými.”

Na stránke Ten Facts about the Man Booker Prize bol pred udeľovaním tohoročnej ceny zverejnený zoznam desiatich zaujímavých skutočností a rekordov z jej histórie. Výber finalistov roku 2015 bol najmenej z dvoch tretín prísľubom, že niekto z nich sa medzi prvenstvá alebo rekordy opäť zapíše.

Britské stavkové kancelárie favorizovali román Američanky havajského pôvodu Hanye Yanagihary A Little Life (Malý život), drásavý príbeh o sexuálnej traume z detstva a jej celoživotných následkoch. Keďže súťaž bola v tomto roku iba po druhýkrát otvorená pre beletriu napísanú v angličtine autormi z ľubovoľnej časti sveta a v minulom roku ju získal Austrálčan, bola by Yanagihara prvou laureátkou ceny z USA. Podobné prvenstvo by patrilo aj románu A Spool of Blue Thread (Cievka modrej nite) ďalšej americkej finalistky Anne Tylerovej.

Mojím osobným favoritom bol debut mladého Nigérijčana Chigozie Obiomu The Fishermen (Rybári), príbeh o bratstve, rodine a osudovom proroctve, v ktorom sa ako v najlepších dielach magického realizmu mieša tragédia s fraškou, mystické s profánnym. Ak by 28-ročný Obioma cenu získal, vyrovnal by rekord Eleanor Cattonovej, ktorá bola doteraz najmladšou laureátkou Man Booker Prize: dostala ju v rovnakom veku v roku 2013 za román The Luminaries (pod názvom Nebeská tělesa má výjsť ešte v tomto roku vo vydavateľstve Argo).

Cieľom poroty však určite nebolo zapísať meno víťaza do pomyselnej ,,knihy rekordov Man Booker Prize”. Napriek tomu tohoročnému laureátovi Marlonovi Jamesovi jeden primát patrí: je prvým víťazom, ktorý pochádza z Jamajky.

Oficiálna stránka ceny o románe hovorí:

,,A Brief History of Seven Killings je 686-stranový epický román s viac ako 75 postavami a hlasmi. Odohráva sa v Jamesovom rodnom Kingstone a je fiktívnou históriou pokusu o vraždu Boba Marleyho v roku 1976. Denník New York Times o románe napísal: ,Je to akoby Tarantinov remake [kultového jamajského filmu] The Harder They Come, avšak s hudbou Boba Marleyho a podľa scenára Olivera Stona a Williama Faulknera... výpravný v každom zmysle tohto slova: prenikavý, mýtický, zveličujúci, kolosálny a závratne komplikovaný.'”

Predseda poroty Michael Woods zdôvodnil jej jednomyseľné rozhodnutie takto:

,,Kniha prekvapuje svojím rozsahom hlasov a registrov, počnúc argotom pouličných bánd až po Knihu zjavenia. Je zobrazením politických čias a miest, od intervencie CIA na Jamajke po začiatky kokaínových gangov v New Yorku a Miami. (...) Nástrojom knihy je anglický jazyk – alebo, lepšie povedané, anglické jazyky. Angličtiny. (...) Je to román o zločine, ktorý rámec sveta zločinu prekračuje, a prenáša nás hlboko do nedávnej histórie, ktorú dobre nepoznáme. Odvíja sa šialeným tempom a v budúcnosti sa stane klasickým dielom našich čias.”

Sympaticky pôsobil pri preberaní ceny prejav 44-ročného Jamesa, ktorý v súčasnosti žije v americkom Minneapolise. Zdôraznil, ako už oddávna cena výrazne ovplyvňovala jeho literárnu vnímavosť, akým obrovským zážitkom bolo preňho napr. stretnutie s románom Shame (Hanba) od Salmana Rushdieho. O vlastnom diele tiež povedal, že by ho asi nedokázal napísať, ak by nebol odišiel z Jamajky:

,,Nechceme rozprávať o našej histórii, nechceme rozprávať o korupcii, nechceme dokonca rozprávať ani o homosexualite. Až na smrť milujem svoju krajinu, ale dobre si pamätám, aká veľká časť jej dejín bola zaplatená krvou. Ak by som bol ostal na Jamajke, nikdy by som tento román nenapísal.”

Jamesova kniha nie je ľahkým čítaním v origináli a nebude takým určite ani v preklade. Polyfónnosť románu, bohatstvo jeho registrov, rozsah variácií anglického jazyka sú výzvou pre možných prekladateľov tohto opusu do iných jazykov. Budem netrpezlivo a s nádejou čakať, či sa nájde český alebo slovenský autor, ktorý hodenú rukavicu zodvihne a ujme sa náročnej úlohy zabezpečiť, že sa duch a bohatstvo Jamesovho románu ,,nestratia v preklade”.

Zobraziť diskusiu (0)