Literární spolek Laury Sněžné
Čo znamená byť spisovateľom a odkiaľ sa berú príbehy? Aké ľahké je ublížiť človeku? Snový román z Fínska o mágii kníh, ich autoroch a krehkosti medziľudskej komunikácie. Mestečko Zaječín patrí medzi vysnívané mestá spisovateľov: žijú v ňom legendárni autori, obyvateľstvo pozná ich knihy takmer naspamäť, uchovávajú ich v úcte a v záhradách domov sa potulujú rozprávkové bytosti.
Kniha fínskeho autora Pasi Ilmariho Jääskeläinena s názvom Literární spolek Laury Sněžné prekvapuje prepracovanou kombináciou fantastického realizmu a psychológie zameranej na odkrývanie polozabudnutých priestorov mysle a minulosti. V Zaječíne existuje literárny spolok vedený prestížnou autorkou detských kníh, Laurou Snežnou a román začína prijatím desiateho člena spolku, učiteľkou fínskeho jazyka, Ellou. Ella sa musí vyrovnávať s vlastnými zdravotnými problémami a tiež s otcovou Alzheimerovou chorobou. Okrem toho objaví bizarný knižný mor, infekciu postihujúcu knihy, respektíve meniacu dej v nich. Raskoľnikov bol zastrelený a Aslan z Narnie sa nenechal obetovať, namiesto toho rovno zabil zlú čarodejnicu. Ostatní členovia spolku ukrývajú tajomstvo svojich kníh a Ella sa čoraz viac zaplieta do siete utkanej z fikcie.
Prijatie do literárneho spolku Laury Snežnej sprevádza rituál akceptovania Hry. Každý nový člen dostáva knihu pravidiel a musí zachovať o existencii Hry tajomstvo. Akonáhle bude vyzvaný na účasť, nesmie odmietnuť. Hrá sa však iba od 22:00 do 6:00, takže členovia spolku naozaj pozorne strážia svoje domovy. Kedy ale vieme, že sme skutočne odhalili pravdu? „Později zistila, že pod jednou pravdou se vždycky najde druhá, a tak dál.“ Neostáva, iba veriť predkladaným slovám, pretože tam, kde splýva fantázia a skutočnosť je problematické overiť pravdu empiricky.
„Všichni se oblékáme do příběhů.“ Pravidlá Hry určujú, že hneď ako je niekto vyzvaný, musí odpovedať pravdivo na položenú otázku. Znie to jednoducho, ale pravda ja často určitým spôsobom prikrytá vrstvami emócií, falošnými aj skutočnými spomienkami. Hru môžeme chápať aj ako interakcie neobmedzované konvenciami, odkrývanie pravdy bez dodržiavania sociálnych noriem, s prijatím všetkých následkov pre zúčastnených. Ak medziľudskú komunikáciu vnímame ako drámu, tak v nej existuje javisko s kulisami a zákulisie, v ktorom herci nechávajú svoju skutočnú tvár. Hra Laury Snežnej vedie k prekrývaniu javiska a zákulisia, herci nemajú inú možnosť ako sa naplno prejaviť, aj keď existuje cena, ktorú je potrebné za to zaplatiť. „...snažila jsem se zakrýt svou osobnost. Začala jsem hrát maskovací hry, dneska jednou, zítra jinou. Skládala jsem rozličné pocity přes sebe, až jsem nakonec sama nevěděla, co cítím a myslím doopravdy.“
Dôležitú úlohu v knihe zohrávajú fikčné svety Laury Snežnej umiestnené do imaginárneho mesta Potvůrkov. Obývajú ho mytologické bytosti inšpirované folklórom z celého sveta, pričom sa zdá, že tieto bytosti občas zasahujú aj do reálneho sveta. Potvůrkov sa stal známy pre viaceré generácie detí a dospelí, ktorí na knihách o ňom vyrastali, čítajú príbehy z neho teraz svojim deťom. Ella v rámci svojho literárneho výskumu príde na stopu jednej pozoruhodnej skutočnosti: Potvůrkov so svojimi obyvateľmi je podstatne bližšie realite, ako by si to čitatelia uvedomovali. „Spisovatel by měl umět promýšlet všechno myslitelné, dokonce i tehdy, kdy všichni ostatní soustředěně promýšlejí je to, co je pravděpodobné nebo možné.“
V knihe Literární spolek Laury Sněžné nachádzame viaceré témy presahujúce tvorbu jedného autora. Pôvod nápadov, vzťahy k ostatným ľuďom, neustále balansovanie medzi ubližovaním a láskou, to všetko tvorí každodennosť postáv Zaječína. Prostredníctvom obyvateľov tohto imaginárneho mestečka a občas až strašidelných udalostí ich životov, sa môžeme zas o niečo bližšie priblížiť povahe človeka a jeho tajomnej prirodzenosti.
Pasi Ilmari Jääskeläinen: Literární spolek Laury Sněžné
Preklad: Vladimír Piskoř
Paseka 2015
320 strán
