V slede kratších kapitol autor vtipne zachytáva roky útleho detstva, mladosti a dospievania, odohrávajúcich sa prevažne v kulisách sovietskeho Leningradu. S dospeláckym odstupom vykresľuje rané roky v materskej škole, prvé celoživotné kamarátstva, ďalšie školské až vysokoškolské roky a nové, už nie len čisto kamarátske vzťahy. Ľahko a svižne obsiahne časový úsek neskorých brežnevovských rokov, cez rozpad sovietskeho impéria, až po (takmer) súčasnosť.

Astvacaturov svoj debut písal veľmi ľahučkým perom. Nič si príliš nekomplikuje. Nepúšťa sa do žiadnych zložitých reflexií, nemá zámer riešiť žiadne zaťažkané existenciálne problémy a podobne. Jeho štýl je vyložene uvoľnený a nadnesený. Očividne nemá potrebu brať sa smrteľne vážne. Rozhodne prevládajú odľahčenejšie žánrové prvky, než typicky ruská depresívna ťažoba. Štedro sa pracuje so satirou a iróniou, či rôznymi formami humoru v rozmedzí od láskavého cez kritizujúci až po horký a boľavý. Astvacaturov je zdatný rozprávač, takže i napriek tomu, že v pár momentoch trocha zadrháva, výsledný dojem je veľmi príjemný a pozitívny. Badateľné sú aj sentimentálne a nostalgické tóny, každodennému sovietskemu (ruskému) marazmu dodávajúce až istý zjemňujúci romantický nádych.

Je v tom dôkaz toho, že i v podstate obyčajný človek, „akademik-milión“, už dopredu odsúdený na neúspech, môže aj uprostred (post)totalitnej mizérie prežiť svojrázny, vcelku originálny a dobrodružný životný príbeh plný veselých príhod. Veľmi úsmevné, miestami vyslovene milé čítanie. Fakt som sa bavil.

Andrej Astvacaturov: Lidé v nahotě

Vydal: Plus (edice Pestrá řada)

Preklad: Olga Pavlova

270 strán

Zobraziť diskusiu (0)