Ako ste sa dostali k biznisu s knihami?

Začal som pracovať v antikvariáte počas vysokej školy. Študoval som poisťovníctvo na Technickej univerzite v Liberci, ale knihy ma tak chytili, že som zostal pri nich. Začínali sme internetovým predajom asi pred ôsmimi rokmi. Najskôr taká ochutnávka, či sa s tým dá podnikať. Bolo to pole neorané, ale aj voľný trh a potenciál. A tiež otáznik, či sa obchodovaním s knihami uživíme v malom meste.

Prečo ste zvolili Banskú Štiavnicu?

Zvažovali sme, kam ísť, a prvá voľba bola Bratislava. No s prihliadnutím na rodinu sme sa rozhodli pre Štiavnicu, odkiaľ pochádzam. Kompromis medzi veľkomestom a malým mestom, keďže sem chodí dosť turistov a ľudí, čo sa zaujímajú o umenie. A tiež, že si to môžeme robiť vlastným tempom a hlavou. V Bratislave by sme možno museli predávať knihy, ktoré nechceme, len aby sme zaplatili nájom.

Odkiaľ ste začali vykupovať prvé knihy?

Ja som od malička zbieral knihy. Časť mojej zbierky tak šla do predaja. Inzerovali sme, jazdili za pozostalosťami, ktoré dediči chceli speňažiť. Dávali sme o sebe vedieť na veľtrhoch, obiehali sme aukcie vo svete. Je to dlhodobé budovanie predajného portfólia. Často je to kniha po knihe. Mravčia robota.

Spočiatku ste ako rozmýšľali: mať veľa kníh za pár eur, alebo ste hľadali skôr tie vzácnejšie?

Aj tie, čo som mal ja, boli skôr tie zaujímavejšie. Nikdy som nechcel obchod rozbehnúť na obyčajných knihách. Ale v podmienkach na Slovensku nie je možné sa zamerať iba na tie špičkové tituly. Predávame aj knihy za 30 centov či 2 eurá. Máme knihy pre čitateľov aj zberateľov. Nie sme úzko špecializovaní. Častý príklad: pán si príde kúpiť drahú vedutu a manželka si vyberie pár románov.

Ktoré sa dobre predávajú?

Čítankoví autori, Remarque, Hemingway, Hrabal, Čapek, Tatarka. Alebo aj detektívky. To je v cene do 5 eur.

A tie drahšie?

Drahšie sú knihy, ktoré majú niečo do seba. Pri knihe je krásne, že nie je len nositeľom textu, ale je aj umeleckým artefaktom. Existovali kníhviazačské dielne, ktoré dokázali nádherne veci, čo dnes ťažko niekto napodobní. Alebo niektoré knihy ilustrovali slávni umelci, vytlačili ich limitovaný počet, a to potom môžu byť zaujímavým doplnkom zbierky moderného umenia. Tam je cena aj v tisícoch eur.

Konkrétne?

Uspávanky, ktoré vyzdobil Martin Benka, určite tiež Galandove a Fullove ilustrácie v knihách.

Čo ešte robí knihu zaujímavou?

Aj jej príbeh. Napríklad kniha vydaná v exile, ktorá sa musela k nám prepašovať a ľudia ju pod hrozbou sankcií tajne čítali. K takej knihe máte väčšiu úctu. Kunderovu Nesnesitelnú lehkost bytí ste dlho mohli kúpiť len ako exilové vydanie a iba pomerne nedávno ju vydal Atlantis.

Keď som pozeral do ponuky, medzi drahšie knihy patrila aj dobrodružná literatúra, mayovky či verneovky. Prečo?

Je to zaujímavý prípad zberateľskej mánie. Ľudia, ktorí ich v detstve hltali, si radi kúpia nejaké atraktívne vydania. Tým, že boli kedysi veľmi čítané, tak je veľmi ťažké nájsť starý exemplár v dobrom stave. Také rané české vydania verneoviek od Vilímka patria medzi zberateľsky veľmi žiadané. Aukčná cena, čo som pred pár rokmi videl, bola aj 250-tisíc českých korún. Text tej verneovky sa pritom dá stiahnuť z internetu alebo kúpiť v novej väzbe za pár eur v akomkoľvek kníhkupectve.

foto: Miro Nôta/Forbes

Čo je teda prvá liga medzi knihami?

Ťažko povedať, lebo každý má tú ligu nastavenú inde. Záleží, ako má človek chuť sa knihami zaoberať. Má rád Slovensko a zbiera staré vydania o ňom. Zaujímavé monografie z 18. či 19. storočia, ktoré stoja aj niekoľko tisíc eur. Iní si radšej kúpia starú knižnú grafiku či veduty slovenských miest. Bibliofili sa zase zaujímajú o ilustrácie, netradičné väzby, vydania s nízkym nákladom.

Aká veľká skupina zberateľov je na Slovensku?

Neviem presne. Ale ľudí, ktorí sú ochotní dávať vysoké sumy za knihy, je možno 100 až 200. To znamená, že majú napríklad rozpočet niekoľko tisíc eur na pol roka. Dopĺňa sa to však aj s iným zberateľstvom. Niekto zbiera obrazy Hložníka a je logické, že siahne aj po knihách, ktoré sa k nemu viažu.

Najdrahšia kniha, akú ste predali?

K tým najdrahším patrí šesťdielna Kralická biblia, ktorú sme predali za vyše 10-tisíc eur. Momentálne predávame Notície Mateja Bela s mapami od Samuela Mikovíniho, to je vari najkrajšia kniha z histórie Slovenska. Podarilo sa im vydať 4 diely, každý v náklade okolo 200 kusov. Teraz predávame všetky štyri diely, hoci nie kompletné, lebo tam chýbajú nejaké mapy, asi za 8-tisíc eur.

Zachránili ste nejakú knihu priamo zo smetiska?

Často. Mnoho ľudí si knihy neváži. Tých prípadov bolo veľa, hoci už teraz po zberniach papiera toľko nechodím. Istý čas som to robil a čudovali by ste sa, čo všetko sme tam našli.

Napríklad?

Nerád by som hovoril konkrétne mená, ale bola to napríklad pozostalosť po uznávaných umelcoch. Knihy signované, venované známym osobnostiam, ktoré by človek s radosťou kúpil.

Najbizarnejší príbeh, ako ste získali cennú knihu?

Kedysi som si to dokonca aj zapisoval, lebo to bolo vtipné. Hoci ľudí vystríham, pred naším príchodom zvyknú knihy pretriediť, aby nám pomohli. A je takmer pravidlom, že tie najcennejšie vyradia ako nezaujímavé. Takže napríklad medzi novinami na WC sme našli knihu s tenkým jemným papierom, ktorá mala hodnotu tisíc eur.

Ako potom s majiteľom o jej kúpe rokujete?

Dôležitá je etická rovina, je to laik, takže mu jej hodnotu vysvetlíme, dobre zaplatíme a nám sa to potom vráti, lebo nás odporúčajú ďalej.

A keď prídete do antikvariátu a vidíte cennú knihu, ktorá sa predáva dajme tomu za päť eur?

To je iné. Nedá sa to robiť tak, že budem obchodníkovi vysvetľovať jej hodnotu, akurát by sa urazil. Stalo sa, že som u konkurencie kúpil knihu za euro a predával ju za tisícku. Potom, samozrejme, vznikajú nevraživosti. No je to práca s informáciami. Ani ja neviem všetko a určite sa aj u nás podarilo kúpiť knihu, ktorú sme podhodnotili.

Aká teda býva predstava ľudí o hodnote kníh?

Ak chceme historku, tak jedna mi zišla na um. Zavolala pani, že sú v ťažkej situácií, syn sa žení a majú v dedičstve knihu po starom otcovi, ktorej predajom mu chcú prilepšiť. Či by sme teda boli ochotní knihu odkúpiť. Vysvitlo, že je to Tranovského zbierka duchovných piesní z 19. storočia, čo je však kniha veľmi bežná, často vydávaná, v peknom viazaní s kovaním a ľudia si ju preto nechávali. Spolu s Bibliou a Domácim lekárom vari najčastejšie knihy v domácnostiach. Takže som pani musel povedať, že radi prispejeme, ale kniha má hodnotu najviac 50 eur, za čo asi dom nepostavia. Takže bývajú aj prehnané predstavy.

Máte nejaký príklad naozaj drahých kníh?

Sú to rané vydania z 15. či 16. zo storočia, rôzne kroniky, ktorých cena je aj 80-tisíc eur. Napríklad Schedelova kronika, ktorá ako prvá zobrazuje svetové mestá. Tiež rôzne prvotlače vydané do roku 1500.

Keď chcem zainvestovať do vzácnej knihy, ako mám postupovať?

Zavolajte odborníkom. Kupovať niečo naslepo vo svete nie je dobré. Kniha môže mať veľa zádrhov, ktoré si laik neuvedomí. Chýbajú stránky, alebo je tam nová väzba či zlá kolorácia listov. Za províziu sprostredkujeme predaj a zaručíme sa, že kniha má hodnotu a nepochádza z ukradnutej či pochybnej zbierky.

Takéto zákazky máte často?

Je to jedna z hlavných činností, ktoré nás živia. Aj keď niečo zaujímavé kúpime, snažíme sa to ponúknuť konkrétnym zberateľom.

Pripomína hľadanie knihy priam detektívnu prácu?

V dobe internetu sa to uľahčilo. Najčastejšie hľadáme knihy, ktoré sa týkajú Slovenska. Obrazové publikácie s rytinami miest či nejaké atlasy. No nedávno sme pre zahraničného klienta spustili veľkú pátraciu akciu po Kállayovej prvej knihe Deň plný zázrakov, fotoreportáže o jednej z prvých operácií srdca zo 60. rokov. Nakoniec sme ju našli a kúpili za 250 eur. Ľudia však zháňajú aj knihy z detstva, kde zajko hopkal na tretej strane a my musíme zistiť, o akú knihu šlo.

Sú knihy dobrá investícia?

Určite. Kniha robí stále radosť, aspoň z môjho pohľadu, sám som zberateľ. Denne po nejakej siahnem, otvorím ju, zalistujem, niečo si prečítam. Alebo sa aspoň nadýchnem atmosféry. Pri obrazoch sa mi to rýchlo opozerá, no knižnica je variabilná vec a môžete prispôsobiť nálade, čo si z nej vyberiete.

A z obchodného hľadiska?

Je to podobné, ako na trhu s umením. Tie najdrahšie knihy svoju hodnotu nestratia a majú väčší potenciál rastu. Ako keď kúpite obraz Fullu - za niekoľko rokov máte šancu, že jeho cena porastie. Ideálne sú tituly, ktoré sa na trhu objavia raz za 5 či 10 rokov, ich hodnota by sa mala znásobiť. U nás, žiaľ, nefunguje renomovaná aukčná spoločnosť, ktorá by ceny zrkadlila. Takže niektoré knihy sú podhodnotené, iné nadhodnotené, nie je to vykryštalizované.

Čo s tým?

Ak sa všetko podarí, tak koncom roka chceme v Bratislave urobiť prvú slovenskú aukciu kníh. Tam by sa malo ukázať, či sú Slováci pripravení oceniť knihu ako umenie.

Aké knihy tam predstavíte?

Hlavne knihy týkajúce sa slovenskej moderny, bibliofílie Fullu, Galandu, ďalej knihy, ktoré mali nejakú pohnutú históriu, ich vydania boli skonfiškované. Súčasťou bude aj knižný veľtrh.

Boli nejaké zlomové body, keď ste budovali Antikvariatik.sk?

Veľmi pomohlo otvorenie kamennej predajne, o ktorej som pôvodne ani neuvažoval. Mala to byť len kancelária internetového obchodu na stretávanie sa s klientmi. Prenajali sme si priestor v budove múzea, aby to bolo reprezentatívne, keď si niekto príde kúpiť knihu za tisíc eur. Ale napokon sa to spontánne posunulo na obchod, ktorý si dnes žije svojím životom. A veľmi nás nabíja, keď ľudia povedia, že do Štiavnice prišli iba kvôli nemu. Pre mňa bol tiež veľký míľnik, keď sme urobili predajný katalóg autorov slovenskej katolíckej moderny. Považoval som to za postup na medzinárodnú úroveň.

Ďalší rast firmy?

Ja by som sa nerád zväčšoval. Hoci v poslednom čase nás mnohí tlačia do Bratislavy, do veľkého mesta, ale ja s prihliadnutím na rodinu zatiaľ tieto ambície nemám. Pre nás kvantita nie je cesta, tá neraz vedie do pekla, skôr sa sústreďujeme na kvalitu.

Koľko vás je vo firme?

Päť ľudí, plus nejakí brigádnici.

Kto je vaša konkurencia na Slovensku?

Antikvariátov je veľa, ale taký, ako je náš, tu nie je, len v zahraničí. Myslím to bez urážky či vystatovania, ale zo Slovenska sme len my členom Medzinárodného združenia antikvariátov. Vybudovať obchod ako náš stojí veľa úsilia aj peňazí, máme napríklad jednu z najväčších ponúk kartografie z Uhorska na svete.

Koľko času potrebuje obchod, aby sa o ňom vedelo?

Asi sedem rokov. A my sme vo fáze, že sa o nás už vie. No nemôžete sedieť a čakať, čo vám nejaká pani prinesie v igelitke. Musíte sa snažiť knihy objavovať. Nedávno som bol na veľtrhu v Stuttgarte a odtiaľ som priniesol jedinú mapu. Zdanlivo som na tom prerobil, ale máme zaujímavý prírastok, ktorý môžeme ponúknuť. Nie je to na zárobok, ale je to vec prestíže.

Ako dlho sa taká mapa ohreje u vás v obchode?

Niektoré špičkové veci sa predajú okamžite, niektoré zostanú v predajni aj dlhšie. Je to tak 50 na 50. A ja som veľmi rád, keď aspoň chvíľu zostanú. Z ekonomickej definície je to luxusný tovar, ktorého počet je limitovaný. Takže ak niečo prvotriedne predávam, mám aj trochu bolesť hlavy, lebo viem, ako ťažko to bude v ponuke nahradiť.

Je pri biznise s knihami problém s falzifikátmi?

Keby ste chceli urobiť knihu ako starý majster, tak prerobíte aj gate. Tlače sú veľmi ťažko falzifikovateľné, vieme trebárs zistiť, z akej papierne pochádza papier. Vyrobiť ozaj dobrý falzifikát stojí veľa peňazí a veľa umeleckej a zručnej námahy – a za toľko ho ani nepredáte. Veľká výhoda tlače je, že aj ľudia s menšou skúsenosťou môžu mať istotu, že ide o pravé veci.

Ako sa o knihu starať?

Stav knihy sa v dnešnej dobe veľmi cení. Na starostlivosť je však dosť nenáročná. V prvom rade potrebuje, aby okolo nej nebolo vlhko. Inak postačí zatvárateľná knižnica v obyčajnom priestore bytu, mimo priameho slnečného svetla, aby nevyťahalo chrbty. A knihy s pohnutou históriou sa oplatí vydezinfikovať alebo nejako reštaurovať.

Aj vy sám knihy reštaurujete?

Pri niektorých to treba. Knihy sú cenené, keď sú nepoškodené. Každý zásah je skôr na škodu, ale v istých prípadoch je to nevyhnutné.

Koľko kníh máte momentálne v ponuke?

Okolo 15-tisíc. A doma, vo svojej zbierke, mám ďalších dve- až 3-tisíc kníh.

Je nejaká, po ktorej zvlášť túžite?

Tých je veľmi veľa. (smeje sa) Nedávno som trebárs zistil, že nemám od Laca Novomeského prvé vydanie Nedele, ktorá má krásnu avantgardnú úpravu.

Dajte tip: do ktorej knihy odporúčate investovať?

Potenciál rastu majú podľa mňa veľkí autori a ilustrátori zo 60. rokov. Ich knihy sa vytrácajú, a hoci zatiaľ cena nie je vysoká, časom budú mať hodnotu. Z dlhodobého hľadiska – vždy sa oplatí investovať do najväčšej špičky. Radšej najdrahšie, ako si kúpiť niečo lacné, ak to beriete ako investíciu. Alebo si vyberte oblasť, ktorá vás zaujíma, napríklad modernú literatúru, a hľadajte tituly, ktoré nie sú na trhu.

Jaroslav Hinšt/Forbes

Rozhovor vyšiel v májovom vydaní magazínu Forbes.

Zobraziť diskusiu (0)