Časť tohoročného júna a júla som strávil v Austrálii. Vo viacerých kníhkupectvách v rôznych častiach Sydney som nakúkal do kníh domácich autoriek a autorov. Väčšina mien mi bola neznáma a pomohlo mi, že kníhkupci v jednom obchode pripojili k niekoľkým knihám kartičky so stručným odporúčaním. Tu je výber šiestich zaujímavých titulov.

Hannah Kent: Burial Rites (Pohrebné obrady, vyd. Picador, 2013)

Námet na románový debut si našla mladá Austrálčanka Hannah Kent (r. 1985), keď ako osemnásťročná študentka navštívila opustený kút Islandu, kde sa uskutočnila posledná poprava v dejinách krajiny. Pohrebné obrady zobrazujú osud Agnes Magnúsdóttir, ktorú tu v r. 1829 odsúdili na smrť za účasť na vražde dvoch mužov. Agnes čaká na popravu na farme rodiny Jóna Jónssona, miestneho úradníka. Jónssonova rodina sa z údajnou vrahyňou bojí čo i len prehovoriť; pochopiť ju – a zachrániť jej dušu – sa snaží iba mladý pastor Tóti. V krásnej, vybrúsenej próze Hannah Kent zachytáva úžasnú tvár Islandu, kde každý deň prináša boj o prežitie, a kladie si nástojčivé otázky: Kým sme, ako nás vidia ostatní a ako vidíme sami seba? Akú nádej na prežitie má prostá žena, keď jej život závisí od toho, čo o nej hovoria iní ľudia?

V októbri 2016 výjde Kentovej druhý román The Good People (Dobráci, vyd. Picador).

Anna Funder: All That I Am (Všetko, čím som, vyd. Penguin Books, 2011)

Ani Anna Funder (r. 1966) nehľadala doteraz témy pre svoje diela v Austrálii, ale našla ich v nedávnych nemeckých dejinách. Vo svojej prvej knihe Stasiland (vyšla v r. 2013 aj v Slovarte) zachytila autentické príbehy ľudí, ktorí sa postavili komunistickému režimu v bývalej NDR, a tiež tých, čo s brutálnou mocou spolupracovali v službách tajnej polície Stasi. Jej ďalší román Všetko, čím som bol v roku 2012 ovenčený celým radom literárnych cien, o.i. najprestížnejším austrálskym literárnym ocenením, Cenou Milesa Franklina, a cenou austrálskeho premiéra. Zobrazuje skupinu ľudí, ktorí z Nemecka ušli v r. 1933 po nástupe Hitlera k moci a z Londýna organizovali protinacistický odpor.

Hrdinami Funderovej románu sú osoby, ktoré skutočne existovali: sesternice Ruth Beckerová a Dora Fabianová, Ruthin manžel, novinár Hans Wesemann a Dorin milenec, dramatik a básnik Ernst Toller. O tragickom osude pacifistov, ktorí sa z Londýna neúnavne snažili zburcovať svet proti Hitlerovmu režimu, striedavo rozprávajú Ruth, ktorá jediná prežila vojnu a život dožíva v Sydney v roku 2001, a Toller, tesne po Hitlerovom rozbití Československa v roku 1939 a krátko pred svojou samovraždou v New Yorku. (Ernst Toller bol aj jednou z postáv románu Volkera Weidermanna Ostende. 1936 – Léto jednoho přátelství, o ktorom som tu nedávno písal.) Nejedná sa však o literatúru faktu, ale o pôsobivý príbeh o odvahe, hrdinstve, láske i zrade, navrúbľovaný na niekoľko skutočných udalostí.

Jack Cox: Dodge Rose (Dodge Roseová, vyd. Dalkey Archive Press, 2016)

Objavom tohto roku je debut tridsaťjedenročného Jacka Coxa. O autorovi románu Dodge Roseová nie je známe príliš mnoho. Z internetu sa dozvieme iba to, že sa narodil v Sydney, na miestnej univerzite získal magisterský titul a v súčasnosti žije v Paríži. Redaktor vydavateľstva bol po prečítaní rukopisu presvedčený, že sa za neznámym menom skrýva skúsený spisovateľ. Zdalo sa mu nemožné, aby sa také zrelé dielo len tak z ničoho nič vynorilo z kopy priemerných textov, cez ktoré sa denne prehrýzal. Recenzenti nešetria superlatívmi: „Je to originálne, miestami brilantné dielo, ktoré vyhýbaním sa klišé, osviežujúcim účinkom na jazyk pripomína Becketta.“ (The Guardian) „Pre tých, čo vyhľadávajú diela, ktoré testujú limity jazyka, je Dodge Roseová perfektnou voľbou.“ (The Sydney Morning Herald)

Coxov román začína v roku 1982, keď dvadsiatnička Eliza prichádza do Sydney, aby sa ujala bytu zdedeného po svojej tete Dodge. Nájde tu Maxine, ktorá by mohla byť tetinou dcérou, ale na nič zo svojho detstva si nespomína. Obe dievčatá, ktoré sú bez peňazí, chcú byt čo najskôr predať, ale uviaznu v sieti právnikov, notárov a bankárov a čoskoro zistia, že byt vlastne Dodge možno ani nepatril. V prvej časti je rozprávačkou bizarného príbehu Maxine, no v druhej dochádza k zlomu a hlasom románu sa stáva sama Dodge, mení sa na zmes jej nesúvislých spomienok a príbehov. Kniha vrcholí niekoľkostranovou typografickou mätežou, ktorá má reprezentovať zvuky klavíra rozbíjaného golfovou palicou.

Michelle de Kretser: Questions of Travel (Otázky cestovania, vyd. Allen & Unwin, 2012)

V porovnaní s predchádzajúcimi debutantami je Michelle de Kretser (r. 1957) zavedenou spisovateľkou. Má za sebou päť románov, z ktorých už druhý, The Hamilton Case (Prípad Hamilton, vyd. Knopf, 2003), zožal rad literárnych cien. Jej štvrtý román Otázky cestovania je ešte úspešnejší, v roku 2014 získal o.i. Cenu Milesa Franklina. Zúročila v ňom mnohé zo svojich životných skúseností: narodila sa na Srí Lanke, študovala v Kolombe, Melbourne a Paríži, roky pracovala ako editorka cestovných sprievodcov Lonely Planet.

Protagonistami románu sú Austrálčanka Laura a Srílančan Ravi, v knihe sa takmer pravidelne striedajú epizódy zo štyridsiatich rokov ich životov, ciest a nepokoja. Ich cestovanie je úplne odlišného charakteru. Sydneyčanka Laura vyrástla bez matky, vychovávaná tetou a citovo chladným otcom; dedičstvo po tete jej umožnilo spoznať svet. Jej putovanie s ruksakom na chrbte po Európe končí v Londýne, odkiaľ sa po nejakom čase vracia domov a zamestná sa vo vydavateľstve cestovných bedekrov. Raviho osud je odlišný od Laurinho, narodil sa do biedy, no podarilo sa mu vyštudovať. K pohybu z miesta na miesto ho však nepodnecuje láska z detstva ku geografii, ale neprestajný boj o život. Po traumatickom zážitku v rodnej krajine nakoniec hľadá azyl v Austrálii. Osudy Laury a Raviho sa odvíjajú vo väčšine románu paralelne, aby sa až v záverečnej časti preťali v kancelárii onoho vydavateľstva.

Ústrednou témou de Kretserovej románu je moderný fenomén cestovania v jeho zložitosti, rôznych podobách a protirečeniach: cestovania za pôžitkami alebo za prácou, cestovania reálneho, fiktívneho a internetového, cestovania ako úniku z obyčajnosti života i ako úteku pred nebezpečenstvom. The Guardian o ňom napísal: „Austrália dlho čakala na knihu, ktorá sa pozrie cestovaniu do tváre a zočí v nej všetky jeho ilúzie, pasce a plytkosť, ako aj zmysel, ktorý cestovanie občas dáva a inokedy odoberá ľudským životom.“ Kniha však nie je ľahkým sústom, o čom svedčia jej kontroverzné recenzie na portáli Goodreads.

Gregory David Roberts: Shantaram (Šantaram, vyd. Scribe Publications, 2003)

Búrlivý život má za sebou autor románu Šantaram Gregory David Roberts (r. 1952). Nádejný študent a začínajúci spisovateľ sa po rozpade manželstva stal závislým od heroínu a vykradol niekoľko bánk, bol odsúdený na devätnásť rokov, no z prísne stráženého austrálskeho väzenia sa mu podarilo ujsť. Úkryt našiel v podsvetí indického Bombaja, v svete žobrákov a gangstrov, svätých mužov i prostitútok. Po ôsmich rokoch opäť putoval po svete s falošným pasom. Zatkli ho v Nemecku pri predaji drog a vydali späť do Austrálie, kde si odslúžil šesť rokov vo väzení v zostrenom režime.

Román Šantaram vychádza z jeho zážitkov (zrejme aj značne prifarbených). Hrdina knihy, Lin (Lindsay) zdieľa s autorom mnohé momenty z jeho dramatického života. Po úteku do Bombaja stretol dvoch ľudí, ktorí ovplyvnili jeho ďalšie osudy, indického sprievodcu Prabakera a záhadnú Karlu, do ktorej sa zamiloval. Prabakerova matka ho obdarila menom Šantaram, „muž božského pokoja“. Usadil sa v jednom zo slumov Bombaja, kde sa, s biednymi zdravotníckymi znalosťami a za pomoci mafie, stal „doktorom“ jeho najchudobnejších obyvateľov. Peripetie Linovho príbehu, snaha o znovunadobudnutie stratenej cti i sebaúcty vypĺňajú úctyhodných vyše deväťsto strán napínavého románu.

Na Šantaram naväzuje po rokoch rovnako rozsiahle pokračovanie, román The Mountain Shadow (Tieň hory, vyd. Grove Press, 2015).

Nick Cave: The Sick Bag Song (voľne: Pieseň na vreckách z lietadla, vyd. Canongate Books, 2015)

Ako poslednú som si nechal knižku od svojho obľúbeného rockera Nicka Cavea (r. 1957), frontmana skupín Birthday Party, Bad Seeds a Grinderman. Predstavovať ho ako hudobníka nie je veľmi potrebné, svojim slovenským fanúšikom pripravil silný zážitok v roku 2013 na festivale Pohoda. Poznáme ho však aj ako filmového scenáristu (Proposition, Zem bez zákona) a skladateľa filmovej hudby (nedávno napr. k filmu Ďaleko od ľudí). Je autorom dvoch románov, And the Ass Saw the Angel (A uzřela oslice anděla, vyd. Argo, 2002) a The Death of Bunny Munro (Smrť Bunnyho Munroa, vyd. Ikar, 2009; Smrt Zajdy Munroa, vyd. Argo, 2009).

V minulom roku vydal súbor zápiskov The Sick Bang Song. Tie si počas jednej z amerických šnúr so skupinou Bad Seeds písal na vrecúška, ktoré sa v lietadlách obyčajne používajú na oveľa menej vznešené účely. Táto „podivná zmes dojemných, prekvapujúco úprimných a výrazne domýšľavých textov“ (The Guardian) sa skladá zo spomienok, postrehov z turné, pochybností i trúfalých poznámok o vlastnej tvorbe, holdu ľuďom, ktorí ho formovali, ironických šľahov (aj na vlastnú adresu), snov, nostalgie za rodinou, útržkov poetických textov, azda aj námetov pre budúcu prózu. Kniha, ktorá vyšla v luxusnom vydaní pre zberateľov (alebo snobov), v obyčajnejšom hard- a paperbacku aj ako elektronická kniha, obsahuje faksimile niektorých popísaných vrecúšok.

Čo čítajú Austrálčania najradšej?

Predchádzajúce chuťovky odrážajú vkus predavačov jedného sydneyského kníhkupectva. Reprezentatívnejší prieskum ukutočňuje už niekoľko rokov knižná sieť Dymocks. Na základe hlasovania tisícok austrálskych „knihomoľov“ zostavujú rebríček Top 101 titulov.

Knižnej hitparáde už po tri roky kraľuje román Austrálčana Markusa Zusaka Zlodejka kníh, ktorý vyšiel v slovenskom i českom preklade. V prvej desiatke najnovšieho rebríčka však inak dominuje americká a anglická klasika: umiestnili sa v nej knihy Nezabíjajte vtáčika Harper Leeovej (2.), Pýcha a predsudok Jane Austenovej (3.), Jana Eyrová Charlotte Brontëovej (4.), Tolkienov Hobbit (8.), Orwellova dystopia 1984 (9.) i Veľký Gatsby Francisa Scotta Fitzgeralda (10.). Na šieste miesto vyniesol vkus čitateľov prvý diel Rowlingovej potterovskej série (Harry Potter a Kameň mudrcov), do stojednotky sa vošla napr. aj Hawkingova Stručná história času (92.), ktorá len tesne predstihla kuchárku od Jamieho Olivera (94.).

Z kníh, ktoré som spomínal vyššie, sa do aktuálnej stojednotky dostali Pohrebné obrady a Šantaram. V rebríčku nechýba ani Úzka cesta na ďaleký sever Richarda Flanagana, ktorá v r. 2014 získala Man Bookerovu cenu a ktorá vyšla nedávno v českom preklade (vyd. Odeon, 2015).

(Spracované na základe materiálov z webov viacerých zahraničných novín, vydavateľstiev a autorov kníh.)

Zobraziť diskusiu (0)