Ján Štrasser: Telúrsko po tejto stránke naozaj kladie na
prekladateľa dosť veľké nároky, Zanalyzoval som si každú kapitolu
z hľadiska štýlu a výrazových prostriedkov a hľadal som
adekvátne riešenie v slovenčine. A práve to bolo to, čo ma na
preklade Telúrska naviac bavilo.
medziknihami: Ste počas prekladu v kontakte s autorom? je to bežné, alebo je to skôr
výnimka? Ako to bolo v prípade Vladimíra Sorokina?
Neviem, ako u iných prekladateľov, u mňa je
to výnimka. Samozrejme, dnes v čase internetu asi nie je veľký problém
získať kontakt na autora, nech žije kdekoľvek, a konzultovať s ním,
ja mám takýto vzťah len s Vladimírom Sorokinom, keďže pred niekoľkými
rokmi bol v Bratislave (pozn. v roku 2011), bol hosťom Artfora
a ja som s ním strávil dva veľmi príjemné dni. Dá sa povedať, že sme
sa skamarátili. Počas prekladania Telúrska sme si vymenili niekoľko desiatok
mailov. Mať „na linke“ autora a môcť s ním konzultovať, je pre
prekladateľa veľká výhoda. Ale pozor: výhoda v tom, že sa vyvaruje
niektorých lapsusov. Kontakt s autorom neznamená automaticky kvalitný
preklad.
Máte od neho nejakú spätnú väzbu na váš preklad a na to, že bol takto ocenený?
Jasné, vie, že kniha vyšla, potešil sa, knihu, ak ju
už má, určite po slovensky čítať nebude. A veď aj načo, on vie, čo
napísal. J A k Cene Jána Hollého mi kamarátsky zablahoželal.
V Telúrsku je použitých mnoho novotvarov - napr. mudronka, samohyb. Čo je
pri preklade takýchto slov pre vás dôležitejšie - čo najdoslovnejší a
najpresnejší preklad originálu, alebo to, ako znie slovenský tvar toho
slova?
Trochu inak: aby to bol čo najpresnejší preklad významu toho slova a aby
v preklade bol zachovaný modálny posun (napríklad irónia). Keď spomínate
mudronku: u Sorokina je to „umnica“. Umnica v ruštine znamená: múdra,
bystrá, pohotová žena. V Telúrii je to niečo ako tablet, ktorý všetko vie,
všetko dokáže a komunikuje s majiteľom ako živá (aj keď nemobilná)
bytosť. V slovenčine jednoslovný ekvivalent slova „umnica“ nemáme
(najbližšie je asi hovorové „šikulka“.) Tak som vymyslel zopár variantov
a napokon som uprednostnil mudronku. V českom preklade umnica =
rozumbrada. To by som nepoužil jednoducho preto, že mne to slovo asociuje
niekoho, kto špekuluje, chytráči... (Keď píšem túto odpoveď, napadlo mi slovo
„bystruška“. Hm... platí staré známe konštatovanie, že preklad nie je nikdy
definitívne skončený.)
Slovenský čitateľ je dosť citlivý na kvalitu prekladu a keď je nespokojný,
ozve sa. Aký je ten kľúč k dobrému prekladu, ktorý knihe neuškodí? Je to
talent, vzdelanie, dobrý redaktor?
Všetko, čo ste vymenovali, je potrebné. Ale asi
najdôležitejšie je vedieť správne prečítať a interpretovať originál
a ovládať najmä ten jazyk, do ktorého prekladám – teda slovenčinu.
Raz ste povedali, že ste "robotník slova". Je preklad
robota?
Áno, preklad je robota. S prívlastkom tvorivá.
V tom prívlastku je obsiahnuté aj to, že je to robota, pri ktorej sa
(hlboké ospravedlnenie všetkým, ktorí to s umením myslia smrteľne vážne!)
aj zabávam, aj vytešujem. Mám v živote to šťastie, že sa môžem venovať práve
tomuto typu roboty.
Piata cena Jána Hollého za preklad. Čo to pre vás znamená?
Fúúú... Dosť veľa. Je to dôkaz, že zopár erudovaných
ľudí prečítalo môj preklad, porovnalo ho s originálom a ocenilo moju
robotu. Ak odrátam prvú Hollého cenu, ktorú sme dostali s Petrom Zajacom
za preklad naozaj mohutného diela Karla Krausa Posledné dni ľudstva
a druhú za preklad Puškinovho Eugena Onegina, posledné tri som dostal za
preklady zásadných diel súčasnej ruskej prózy. Vasilij Aksionov (zomrel v roku
2009), Ľudmila Ulická a Vladimír Sorokin sú najvýznamnejší ruskí
spisovatelia druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia. Ich tvorba často
v zovretí totalitnej či autokratickej moci vo svojej krajine k nám vysiela
signály, že demokracia a humanizmus ešte dýchajú.
Ján Štrasser/Monika Kompaníková
