Kniha Europeana bola v ankete prestížneho českého denníka vyhlásená za knihu roku, vyšla vo viac ako dvadsiatich jazykoch, čím sa stala najprekladanejšou českou knihou od novembrovej revolúcie. Ouředník, ktorý v roku 1984 emigroval do Francúzska, vyštudoval francúzsku literatúru a dejiny náboženského myslenia. Do češtiny bravúrne preložil viacero diel, menovite Rabelaisa, Viana, Brela, ale aj Becketta, či Jarryho, v súčasnosti pôsobí ako profesor na univerzite v Nouallaguete. Kniha Europeana na sto stranách otvára dvere do geografického priestoru, ktorý sa v storočí svetových vojen razantne menil a zmenil. Pri písaní autor využil vlastné rozsiahle poznatky, známe aj širšej čitateľskej obci a doplnil ich unikátnymi informáciami, ktoré balansujú na hrane faktografie a kuriozity. Bez okolkov možno tvrdiť, že aj samotná Europeana balansuje a jasne ju definovať by azda ani nebolo prínosné. Rozprávanie sa pohybuje na pomedzí beletrie a eseje a charakterizuje ho špecifický insitný tón. Je preto celkom pochopiteľné, že sa táto miestami bizarná koláž historických reálií, konfliktov, myšlienkových, filozofických a náboženských smerov, vedeckých a iných vynálezov, dostala do masovej čitateľskej obľuby. Netradičnú mozaiku Ouředník šikovne korení čiernym humorom, iróniou, ale aj mystifikáciou a sarkazmom.

Psychiatri hovorili, že prvá svetová vojna vyvolala v mnohých ľuďoch traumy, ktoré boli doposiaľ skryté v nevedomí, a v dvadsiatych a tridsiatych rokoch že začali byť ľudia neurotickí, pretože neboli adaptovaní na vnútorný alebo vonkajší stav, a v šesťdesiatych rokoch bolo v Európe 25 percent žien a 15 percent mužov neurotických a novinári hovorili, že je to choroba storočia,

píše Ouředník v kapitole „Kultúrna premena spoločnosti“ a už z ukážky možno vydedukovať, že to robí svojským, voľno-prúdovým štýlom, ktorý prelína zdanlivo neprepojiteľné a dohromady tak vytvára zaujímavý obraz s novými sujetmi. Netypické je aj rozdelenie diela na jednotlivé kapitoly. Tie nie sú uvedené na začiatku celku, ale na boku a v texte sú ich desiatky. Stávajú sa tak zhrnutiami, ale aj samostatne fungujúcimi bonmotmi.

V roku 1944 nakrútili Nemci pre zástupcov Červeného kríža a rôzne medzinárodné komisie dokumentárny film o živote v koncentračnom tábore v Terezíne. Vo filme hralo 270 hercov a 1600 detí a niekoľko tisíc dospelých figurantov, z ktorých boli vopred vylúčení tí, ktorí mali svetlé vlasy, pretože vyzerali málo židovsky,

objasňuje Ouředník svojím unikátnym idiolektom v kapitole s názvom Ako pekne bolo v Terezíne.

Autor prechádza dejinami dvadsiateho storočia plynule a bez zaváhania. Nezabúda pomenovať najpodstatnejšie medzníky európskych dejín, ale vypichuje aj množstvo bizarných udalostí. Kniha pôsobí aj napriek svojej heterogénnosti a kondenzácii faktov jednoliatym dojmom z hľadiska formy aj obsahu. Ono to v každom prípade nie je jednoduché, prerozprávať históriu zaujímavo a originálne na malom rozsahu a vyhnúť sa pritom klišé, či nebodaj patetickosti. Patrik Ouředník je však vynikajúci narátor a skúsený esejista, ktorý sa nebojí vstúpiť aj na nové územia literatúry faktu. A či je vlastne Europeana literatúrou faktu je taktiež otázne. Hádankou ostáva, aký presah môže takáto publikácia priniesť. Okrem zábavnej funkcie, ktorú kniha jednoznačne spĺňa a informačného charakteru, ktorý determinuje menší rozsah, sa Ouředníkovo dielo stáva aj zvláštnym mementom. Jeho posolstvo nespočíva iba v krutosti dejín a nepochopiteľnosti masového utrpenia, vyznieva skôr ako neuveriteľný príbeh, až americký trajler na akčný film s názvom 20. storočie.

Recenzia Diany Mašlejovej bola odvysielaná v Rádiu_Devín.

Patrik Ouředník

Europeana. Stručné dejiny 20. storočia

vydal: Premedia 2015

preklad: Miroslav Dacho

Europeana. Stručné dějiny dvacátého věku

Ouředník Patrik

vydal: Volvox globator 2012

Zobraziť diskusiu (0)