Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Budúcnosť bez budúcnosti

Ruská vedecko-fantastická tvorba má na svetovej sci-fi scéne neprehliadnuteľné postavenie. Stačí spomenúť len Jevgenija Zamiatina, bratov Strugackých, Sergeja Lukanenka, Arsena Revazova či Vladimíra Sorokina. Každý z nich prispel k vývoju vedeckej fantastiky svojím osobitým spôsobom. Medzi slávnymi krajanmi sa však rozhodne nestráca ani Dmitry Glukhovsky.

Autor, ktorý sa do povedomia sci-fi komunity zapísal najmä bestsellermi Metro 2033 a Metro 2034, má na pultoch našich kníhkupectiev čerstvú novinku s názvom Budúcnosť, ktorá vyšla v Ikare v preklade Martina Sliza.

Budúcnosť sa odohráva v skutočne ďalekej – od našej reality asi päťsto rokov vzdialenej – budúcnosti. Autor v nej zachytáva víziu sveta, vzniknuvšieho ako priamy následok najakútnejších politických, sociálnych a environmentálnych problémov dneška. Vedecko-technický pokrok dokázal prostredníctvom genetických manipulácií poraziť smrť. Ľudstvo sa stalo nesmrteľným, výsledkom čoho je totálne preľudnenie. Len v Európe žije sto dvadsať miliárd ľudí. Po nejakých lesoch a lúkach už nie je ani pamiatky. Existujú len ako umelo vytvorený holografický priestor. Mestá vo svojej podstate zanikli a na ich základoch stoja všadeprítomné gigantické mrakodrapy. Keďže ľudstvo oklamalo smrť („prirodzene“ možno zomrieť len popravou či zavraždením), z rodenia detí sa stal najťažší zločin. Vládne jediná Strana nesmrteľnosti. Pod jej absolútnu moc, okrem všetkého ostatného, patrí aj Falanga Nesmrteľných. Jej úlohou je vyhľadávať protizákonne narodené deti. Rodičia sú trestaní vpichnutím akcelerátora starnutia a deti sú odvedené do internátu, kde sa z nich vychovávajú noví členovia Falangy.

Príbeh sa odvíja z pohľadu Jana Nachtigala, nesmrteľného falangistu, ktorého jediným zmyslom života je vykonávanie špinavej roboty s vyhliadkou na lepší plat a bývanie. Jeho očami čitateľ vníma obraz sveta, ktorý sa totálne vymkol kontrole naprieč všetkými sociálnymi vrstvami. V absurdne obludnom spletenci sa zrážajú tie najprotichodnejšie záujmy. V nezmieriteľnom konkurenčnom boji proti sebe stoja slobodná vôľa a chladný rozum. Právo na život a zachovanie rodu je v priamom rozpore s existenčnými a environmentálnymi limitmi, akoby právom ospravedlňujúcimi vznik nových foriem extrémnej diktatúry. Nachtigalovo mizantropné videnie reflektuje závažné spoločenské trhliny súčasnosti, ktorých miera, bohužiaľ, vykazuje vzostupnú tendenciu. Boj o priestor, boj o stenšujúce sa zásoby prírodných surovín, zväčšujúca sa sociálne priepasť medzi bohatými a chudobnými, populačná explózia a následná migrácia na dôvažok hnaná vojenskými konfliktami. Prenikavé analytické oko vidí skutočne veľa. Glukhovsky postupne odkrýva tie najnelichotivejšie stránky ľudskej povahy, keď na katastrofálnom stave vecí nesie každý svoj podiel viny, ale zodpovednosť nechce prijať nikto. Jediným východiskom je zrejme len návrat k prirodzenosti, kedy človek prijme smrť a prijme ju rád. A pochopí, že všetko nie je dovolené...

Autor brilantne zvláda obsah aj formu. Obe zložky pracujú vo vzácne vyrovnanej zhode. Píše suverénne a nanajvýš moderne. V texte sa organicky spájajú prvky akčného sci-fi thrilleru s rýchlym dynamickým dejom, pomalé pasáže s citlivo použitou dávkou psychológie a filozofických úvah. Funkčne vystavané dialógy sú v kontraste s priam zversky zvrátenými naturalistickými scénami. Celok je dofarbený mimoriadne hutnou, temnou a odľudštenou atmosférou, vytvárajúcou až fyzicky znepokojivý čitateľský zážitok.

Dmitry Glukhovsky tak dokázal vytvoriť myšlienkovo i emocionálne hlboké literárne dielo, vyvolávajúce množstvo etických a morálnych otázok o povahe ľudskej existencie a jej vzťahu k životu samotnému.


Dimitry Glukhovsky

Budúcnosť

vydal: Ikar 2015

preklad: Martin Sliz


Zobraziť diskusiu (0)

Budúcnosť

Budúcnosť

Glukhovsky Dimitry

Technický pokrok a rýchle napredovanie európskej civilizácie konečne vyústili do splnenia večného sna ľudstva – vďaka genetickým zásahom človek oklamal starnutie a stal sa nesmrteľným. Ale má to aj svoju odvrátenú stranu.

Kúpiť za 16,06 €

Podobný obsah

Piranesi

Čo číta výkonný riaditeľ OZ Cesta von Pavel Hrica

Piranesi

Zvláštny chlapík menom Piranesi žije sám v alternatívnom svete – nekonečnom labyrinte siení, ktoré sú plné mramorových sôch. V dolných sieňach Dom hraničí s oceánom a hore s oblakmi. Piranesi sa živí rybami a morskými riasami. Vedecky skúma jednu sieň za druhou a robí si o všetkom systematické zápisky. V tomto Dome sa vyskytuje už len iný živý muž „the Other“, s ktorým sa Piranesi stretáva na chvíľu každý utorok. Títo dvaja a pozostatky niekoľkých mŕtvol tvoria celé ľudstvo. Alebo nie? Piranesimu sa začínajú diať divné veci. Mysteriózna fantázia sa mení na detektívne pátranie, v ktorom Piranesi objavuje inú svoju identitu. Clarkovej román si ma pripútaval každou ďalšou kapitolou. Nevedel som ho pustiť z rúk. Popri čítaní vo mne rástli otázky: kým vlastne naozaj sme? Čo vnímame reálne a čo je len skreslenie? Ako ovplyvňuje naše prostredie to, čo si myslíme o sebe a svete?

V tmavej komore

Čo číta grafický dizajnér Ondrej Jób

V tmavej komore

Napoly memoáre, napoly esej, previazané úvahami o identitách – národnej, etnickej aj rodovej. Hlavná postava, autorkin otec, maďarský Žid, prežil hrôzy druhej svetovej vojny v Budapešti a po vojne emigroval do USA, kde si založil rodinu a pôsobil ako úspešný retušér fotografií v New Yorku. Do Maďarska sa vrátil až pred osemdesiatkou ako Stefánia – po tom, ako absolvoval operáciu na zmenu pohlavia. Tento až neuveriteľný príbeh priam núti na zamýšľanie sa nad vlastnou identitou, nad tým, aké hranice majú národy, ako veľmi našu súčasnosť ovplyvňuje naša rodinná aj civilizačná história. Kniha je o to silnejšia, že sa týka nášho geografického regiónu a opisuje našu zdieľanú minulosť. Krátko po dočítaní knihy som mal možnosť bližšie spoznať Budapešť (niekoľkokrát som sa pri potulkách dokonca úplnou náhodou ocitol priamo pred domom, kde prežil detstvo malý István) a musím povedať, že mi otvorila nové perspektívy v nazeraní nielen na Maďarsko, ale aj v nazeraní na Slovensko, jeho miesto v Európe a moje miesto v ňom.

Ženy aj muži, zvieratá

Čo číta kníhkupkyňa Na korze Alexandra Harvanová

Ženy aj muži, zvieratá

Richard Pupala u mňa knihou Ženy aj muži, zvieratá trafil do čierneho. Ako empatická čitateľka som vnímala postavy jeho svojráznych poviedok živo a plasticky. V jednotlivých textoch som vedela odčítať ich minulosť, emocionálnu výbavu a vnútorné rozpoloženie. A to všetko aj napriek tomu, ako píše Mária Ferenčuhová v zdôvodnení, prečo sa táto kniha ocitla v desiatke nominovaných kníh na cenu Anasoft litera 2021, že mi Pupala poskytol iba jeden výrez, obraz, situáciu. Poviedky vystaval výborne situačne aj dialogicky. Z príbehov si tak vnímavý čitateľ môže odniesť naozaj silnú emóciu.