Budúcnosť bez budúcnosti
Ruská vedecko-fantastická tvorba má na svetovej sci-fi scéne neprehliadnuteľné postavenie. Stačí spomenúť len Jevgenija Zamiatina, bratov Strugackých, Sergeja Lukanenka, Arsena Revazova či Vladimíra Sorokina. Každý z nich prispel k vývoju vedeckej fantastiky svojím osobitým spôsobom. Medzi slávnymi krajanmi sa však rozhodne nestráca ani Dmitry Glukhovsky.
Autor, ktorý sa do povedomia sci-fi komunity zapísal najmä bestsellermi Metro 2033 a Metro 2034, má na pultoch našich kníhkupectiev čerstvú novinku s názvom Budúcnosť, ktorá vyšla v Ikare v preklade Martina Sliza.
Budúcnosť sa odohráva v skutočne ďalekej – od našej reality asi päťsto rokov vzdialenej – budúcnosti. Autor v nej zachytáva víziu sveta, vzniknuvšieho ako priamy následok najakútnejších politických, sociálnych a environmentálnych problémov dneška. Vedecko-technický pokrok dokázal prostredníctvom genetických manipulácií poraziť smrť. Ľudstvo sa stalo nesmrteľným, výsledkom čoho je totálne preľudnenie. Len v Európe žije sto dvadsať miliárd ľudí. Po nejakých lesoch a lúkach už nie je ani pamiatky. Existujú len ako umelo vytvorený holografický priestor. Mestá vo svojej podstate zanikli a na ich základoch stoja všadeprítomné gigantické mrakodrapy. Keďže ľudstvo oklamalo smrť („prirodzene“ možno zomrieť len popravou či zavraždením), z rodenia detí sa stal najťažší zločin. Vládne jediná Strana nesmrteľnosti. Pod jej absolútnu moc, okrem všetkého ostatného, patrí aj Falanga Nesmrteľných. Jej úlohou je vyhľadávať protizákonne narodené deti. Rodičia sú trestaní vpichnutím akcelerátora starnutia a deti sú odvedené do internátu, kde sa z nich vychovávajú noví členovia Falangy.
Príbeh sa odvíja z pohľadu Jana Nachtigala, nesmrteľného falangistu, ktorého jediným zmyslom života je vykonávanie špinavej roboty s vyhliadkou na lepší plat a bývanie. Jeho očami čitateľ vníma obraz sveta, ktorý sa totálne vymkol kontrole naprieč všetkými sociálnymi vrstvami. V absurdne obludnom spletenci sa zrážajú tie najprotichodnejšie záujmy. V nezmieriteľnom konkurenčnom boji proti sebe stoja slobodná vôľa a chladný rozum. Právo na život a zachovanie rodu je v priamom rozpore s existenčnými a environmentálnymi limitmi, akoby právom ospravedlňujúcimi vznik nových foriem extrémnej diktatúry. Nachtigalovo mizantropné videnie reflektuje závažné spoločenské trhliny súčasnosti, ktorých miera, bohužiaľ, vykazuje vzostupnú tendenciu. Boj o priestor, boj o stenšujúce sa zásoby prírodných surovín, zväčšujúca sa sociálne priepasť medzi bohatými a chudobnými, populačná explózia a následná migrácia na dôvažok hnaná vojenskými konfliktami. Prenikavé analytické oko vidí skutočne veľa. Glukhovsky postupne odkrýva tie najnelichotivejšie stránky ľudskej povahy, keď na katastrofálnom stave vecí nesie každý svoj podiel viny, ale zodpovednosť nechce prijať nikto. Jediným východiskom je zrejme len návrat k prirodzenosti, kedy človek prijme smrť a prijme ju rád. A pochopí, že všetko nie je dovolené...
Autor brilantne zvláda obsah aj formu. Obe zložky pracujú vo vzácne vyrovnanej zhode. Píše suverénne a nanajvýš moderne. V texte sa organicky spájajú prvky akčného sci-fi thrilleru s rýchlym dynamickým dejom, pomalé pasáže s citlivo použitou dávkou psychológie a filozofických úvah. Funkčne vystavané dialógy sú v kontraste s priam zversky zvrátenými naturalistickými scénami. Celok je dofarbený mimoriadne hutnou, temnou a odľudštenou atmosférou, vytvárajúcou až fyzicky znepokojivý čitateľský zážitok.
Dmitry Glukhovsky tak dokázal vytvoriť myšlienkovo i emocionálne hlboké literárne dielo, vyvolávajúce množstvo etických a morálnych otázok o povahe ľudskej existencie a jej vzťahu k životu samotnému.
Dimitry Glukhovsky
Budúcnosť
vydal: Ikar 2015
preklad: Martin Sliz